Hepatitídy sú stále vážnym problémom verejného zdravotníctva

......Vírus žltačky......

Slovensko má jednu z najvyšších chorobností na hepatitídu (žltačku) typu A v Európe. V rebríček výskytu tejto „choroby špinavých rúk“ nás predstihlo len Bulharsko a Rumunsko, pomerne zlá situácia bola aj v Španielsku.

Pritom sa voči nemu môžeme chrániť hlavne dodržiavaním zásad hygieny, umývaním rúk pred jedlom, líčením, či každou činnosťou, kde si rukami siahame na tvár v blízkosti úst. Vírusová hepatitída je zápalové ochorenie pečene, pri ktorom dochádza následkom vírusovej infekcie k poškodeniu alebo až zániku buniek pečene. Výskyt sa zaznamenáva na celom svete a predstavuje vážny problém verejného zdravotníctva. 

„Hepatitídy, hlavne typu A, ale aj B a C sú choroby, kde človek môže veľmi aktívne prispieť k prevencii a chrániť sa pred vznikom tejto choroby. Pred dvomi typmi (A a B) sa môžeme chrániť očkovaním a proti všetkým typom zdravým spôsobom života, bezpečným životným štýlom a dodržiavaním zásad hygieny“, zdôrazňuje vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Mária Avdičová. Dodáva, že aj keď dlhodobo je trend výskytu žltačky typu A  vplyvom zlepšenia všeobecných hygienických podmienok na Slovensku- budovanie kanalizácie, vodovodov a pod., klesajúci, v ostatných 2 rokoch stúpol počet ochorení až dvojnásobne oproti 5-ročnému priemeru.. Vlani sa v SR zaznamenalo viac ako 1400 prípadov ochorení hepatitídy typu A, z hľadiska Banskobystrického kraja je však situácia nepriaznivá. Tento región sa dostal v rámci Slovenska na druhé miesto v SR po Košickom kraji, ktorý má z hľadiska skladby obyvateľstva s touto chorobou najväčšie problémy.

V Banskobystrickom kraji sa vyskytli menšie i väčšie epidémie žltačky typu A. Chorobnosť dosiahla 74 prípadov na 100 tisíc obyvateľov kraja, v regióne Košického kraja to bolo 83 a v Prešovský kraj, ktorý bol dlhodobo na druhom mieste, mal výskyt tohto typu ochorenia len 22 prípadov na svojich 100 tisíc obyvateľov. Klesol tým pod celoslovenský priemer 26,8 na 100 tisíc obyvateľov žijúcich v SR. „Proti tomuto typu ochorenia je možné očkovanie, ale zatiaľ nebolo zaradené do národného celoplošného imunizačného programu, keďže sa proti tejto chorobe dá bojovať aj inými spôsobmi- budovaním vodovodov, kanalizačného systému, aj  osobnou hygienou. Zatiaľ sa nepovažuje očkovanie v tomto prípade za najdôležitejší preventívny prostriedok, aj keď je vysoko účinné. V SR ho zatiaľ používame na očkovanie ľudí v ohniskách nákazy, podarilo sa presadiť aj očkovanie 2- ročných detí, pochádzajúcich z prostredia s nízkym hygienickým štandardom, čo sa uhrádza z verejného zdravotného poistenia. Niektoré spomínané krajiny, hlavne Španielsko, ktoré malo veľmi zlú epidemiologickú situáciu, sa rozhodli pre vakcináciu detí proti žltačke typu A a očakávajú dramatické zníženie výskytu tohto ochorenia“, uvádza MUDr. Avdičová.

Druhá skupina hepatitíd je odlišná klinicky, ale aj mechanizmom prenosu. Prenášajú sa hlavne krvou, pohlavnou cestou, nesterilnými injekčnými striekačkami, či opakovane použitými striekačkami u narkomanov. Líšia sa aj preventívnymi opatreniami- kým pri type A to bola hygiena rúk, tak tu sú dôležité chránený sex, životný štýl bez promiskuity a drog. Jedna z nich- žltačka typu B je preventabilná očkovaním. Je to závažné ochorenie, ktoré má omnoho ťažší klinický priebeh ako hepatitída typu A, ktorá postihuje najmä deti a prebieha pomerne ľahko. Hepatitída typu B prebieha pod ťažkým klinickým obrazom, často prechádza do chronickej podoby a vytvára prostredia pre rozvoj onkologického ochorenia pečene. Pre tieto závažné fakty bola hepatitída typu B zaradená medzi ochorenia, proti ktorým sa predchádza očkovaním a celoplošne sa očkuje v rámci národného imunizačného programu.

„Od začatia očkovania výrazne poklesla chorobnosť na toto ochorenie. Dosiahli sme, že deti a adolecenti do 18 rokov sú už zaočkovaní a to malo dopad aj na vlaňajší výskyt, kedy sme do 15 rokov nezaznamenali žiadne ochorenie“ V zásade sme dosiahol veľký úspech, pretože v  minulosti sa vyskytovalo toto ochorenie hlavne u zdravotníkov, ktorí pracovali s biologickým materiálom, sterilizácia nemala takú úroveň ako dnes a nepoužívali sa jednorazové injekčné striekačky. V 80 rokoch prekračovala chorobnosť na hepatitídu typu B u zdravotníkov v porovnaní s ostatnou populáciou až 16 krát. Zdravotníci boli prví, ktorí boli zaočkovaní a v súčasnosti je prakticky výskyt u očkovaných zdravotníkov úplne zriedkavý “, argumentuje MUDr. Avdičová. Pripomína, že sa voči tejto chorobe dnes očkujú deti v treťom mesiaci života, kedy dostanú prvú dávku, v piatom druhú a v jedenástich tretiu dávku. Dostanú ju v kombinovanej 6- vakcíne a už jednoročné deti sa stávajú odolné. Odborníci očakávajú , že to bude celoživotná odolnosť voči hepatitíde typu B.

Ďalšou závažnou chorobou je hepatitída typu C, ktorá má podobný mechanizmus prenosu ako typ B, je však ešte nebezpečnejšia. Podobne ako pri type B má dlhý inkubačný čas, pri type C je však nepríjemné, že akútna časť ochorenia sa často prehliadne, pretože prebehne v podobe chrípky a často sa ani nezistí, že pacient mal akútnu formu C hepatitídy. Zistí sa už len chronická forma, kedy je už poškodená pečeň. „Nevýhodou je, že sa nepodarilo vyvinúť očkovaciu látku, tu ostáva všetko len v rukách samotných ľudí, či budú dostatočne ostražití - mať chránený sex, jedného partnera, či sa vyvarujú používania drog podávaných injekčnou formou, tetovaniu či piercingu v necertifikovaných štúdiách,..... Keď analyzujeme výskyt C hepatitídy má to aj sociálny podtón. Vlani sme v SR evidovali 221 prípady chronickej C hepatidídy, z ktorých podľa epidemiologickej anamnézy až 30 percent malo v anamnéze intravenózne užívanie drog. Tie sú teda vysoko rizikovým faktorom pre túto chorobu a čo je zaujímavé je aj fakt, že až jedna tretina chorých v produktívnom veku bola nezamestnaná“, analyzuje situáciu MUDr. Avdičová.

Spracovala: Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ B.Bystrica