Utorok, 29. marca 2011 • 08:43.55 • zdravie
1751x
Peľová sezóna jelše a liesky už na väčšine územia Slovenska prekročila svoje maximum a denné koncentrácie ich peľu budú pomaly klesať. Narastať však budú hladiny peľu drevín zo skupiny cyprusovité-tisovité, ako i peľu brestu, topoľov a vŕb.
Na celom území Slovenska okrem počas daždivých dní musia alergici počítať okrem lokálnych poklesov s vysokými koncentráciami nielen peľu, ale aj spór v ovzduší. K nárastu koncentrácií peľových aergénov v ovzduší na celom území Slovenska prispeli hlavne teplejšie dni uplynulých týždňov. „K lokálnemu zníženiu denných koncentrácií dochádzalo len počas chladnejších daždivých dní. Peľová sezóna jelše a liesky dosahovala svoje maximá na strednom Slovensku. Najvyššie koncentrácie peľu jelše a liesky v uplynulom týždni zachytila monitorovacia stanica v Banskej Bystrici. Peľ liesky tu dosiahol 16.03.2011 svoje tohoročné maximum až 1304 peľových zŕn na meter kubický vzduchu a 19.03.2011 peľ jelše 1228 peľových zŕn na meter kubický vzduchu. V medziročnom porovnaní sa objavili denné koncentrácie peľu jelše a liesky v ovzduší Banskej Bystrice presahujúce 1000 peľových zŕn na meter kubický vzduchu skôr o desať dní", priblížila aktuálnu peľovú situáciu RNDr. Janka Lafférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorý je koordinátorom peľovej informačnej služby na Slovensku. Dodala, že v teplejších oblastiach , kde je už peľ liesky a jelše na ústupe, narastali hladiny slabších alergénov z čeľade cyprusovité-tisovité. U tejto skupiny namerala 15.03.2011 najvyššie koncentrácie monitorovacia stanica v Bratislave 1176 peľových zŕn na meter kubický vzduchu. Medzi spórami húb (plesní) dominovali v ovzduší na celom území spóry rodu Cladospórium.
Polinózy patria v súčasnosti medzi najčastejšie prejavy alergie a podľa štatistických údajov nimi trpí takmer 40 percent Európanov. Hranica sa v ostatných rokoch posúva do nižších vekových kategórií, mení sa aj mapa peľového spravodajstva Európy. V dôsledku globalizácie a klimatických zmien sa na naše územie dostávajú pele rastlín, ktoré naši predkovia nepoznali. Vplyv väčšieho množstva nových druhov peľu, ktorý je navyše v dôsledku rozvoja priemyslu agresívnejší než v minulosti, má za následok značný nárast peľových alergií.
Podrobné údaje môžu alergici nájsť na stránkach príslušných RÚVZ a na novom portáli www.alergia.sk, za vznikom ktorého stojí Medzinárodný UCB inštitút pre alergiu (IOA) v spolupráci s banskobystrickým RÚVZ.
Spracovala: Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ B.Bystrica