Balocký bačovský deň – 16. ročník

Čierny Balog, sobota 7. septembra 2024

Salašníctvo má v hornom Uhorsku (dnešné Slovensko) dlhú a významnú tradíciu. Jej má počiatok patrí roku 1471, keď uhorský kráľ Matej Korvín, pochádzajúci zo sedmohradského mesta Kluž (dnes Rumunsko) sa rozhodol využiť neobývané priestory Horného Uhorska (Slovenska) na osídľovanie Rumunskou valašskou kolonizáciou. Platilo to aj pre údolie Čierneho Hrona, ktoré územie v tom čase prináležalo Ľupčianskemu a Breznianskemu panstvu. Prvým východiskovým strediskom valachov bola dnešná obec Valaská. Situácia sa menila koncom 16. storočia, keď na hornom toku rieky Čierny Hron vznikali prvé osady dnešnej obce Čierny Balog.

Skutočnosť, že aj v údolí Čierneho Hrona boli prvými osadníkmi valasi so svojimi stádami oviec a kôz, hovoria názvy lokalít pomenovaných valaskou rečou, ako aj salašnícke technologické postupy a terminológiu – koliba, valach, košiar, strunga (bránička na košiari - kde sa vpúšťajú, doja a vypúšťajú ovce), žinčica, urda, syr...

Ovca prinášala gazdovi pätoraký úžitok – mlieko a výrobky z neho, ľahké, chutné mäso, kožušinu, vlnu, ovčí hnoj... Všetko to, čo osadníci k živobytiu potrebovali. Dnes sa na to akosi zabudlo, či požiadavky, alebo potreby sa zmenili. Naviac v rozsiahlom chotári opustené horské lúky, prerastené hnedou, starou burinou s náletovými drevinami znova volajú na pomoc ovečky. Ovečky, vy „bio – kosačky“, príďte nás vypásť a pohnojiť, aby sme sa znova rozzelenali mladou, mäkkou trávou.

Minulosť si treba pripomínať, je zdrojom poučení. A naviac tradície sa v  Čiernom Balogu pretavili  do charakteristického pekného folklóru. Vyznávači naladení na túto vlnovú dĺžku sa mali možnosť stretnúť už po 16-krát.

Domáci organizátori, už tradične nenechávajú nič na náhodu. Pred Kultúrnym domom sa varil baraní guláš, baranie hrče... Prišli bačovia s ovčiarskymi výrobkami, trhovníci s domácimi koláčmi a občerstvením. Remeselníci rozložili ľudové výrobky. Ľudia sa postupne schádzali, ale iba tí, ktorí sa nebáli ohlasovanej horúčavy.

Ľudový rozprávač z miestnej folklórnej skupiny Kýčera Jožko Pančík – Poriadok, zahájil Bačovský deň – ako vždy úsmevne. Najprv na pódiu predstavil známu ľudovú speváčku Anku Šatanovú. Po jej uchu ladiacom speve ju vystriedal pomerne početný folklórny súbor Podpolianski vrchári s pestrým programom. Skoro už tradícia, že na pódium znova vystúpil stále vášnivý folklorista MUDr. Martin Tesák. Jasné, že gajdy mal znova so sebou. Teraz prišiel aj so synom a ich kapelou Kučeravý Javor z neďalekej Pohronskej Polhory. Priaznivý ohlas malo i vystúpenie trubkára a fujaristu Jara Babica z Brezna a gajdoša Čellára z Mýta p. Ď. Pestrý ľudový program vyvolal v prítomných divákoch dobrú náladu, pri ktorej pozabudli, ako čas uteká.

Väčšina sa však domov nepoberala. Lákal ich poobedňajší program – stretnutie Čiernobalockých heligonkárov. Čas prestávky využili na obhliadku okolitých stánkov s výrobkami, ako aj stánkov s jedlom a občerstvením. Z pódia ich čakali veľké emócie.

Priebeh celého si môžete pozrieť na: Balocký bačovský deň - 16. ročník

Text a foto: Milan Kováčik – Komovkove, rodák žijúci v Brezne