Pred silvestrovská turistika s kapustnicou

Motto: Myseľ nesmieme držať neustále v tom istom napätí, ale musíme ju rozptýliť zábavou - Lucius Seneca (4 p.n.l + 65 n.l.) rímsky filozof, štátnik

Stalo sa už tradíciou, že priaznivci dobrovoľného turistického klubu „Zrazy – Ňervovô“ sa koncom roka stretávajú na svojej základni v krčmičke zvanej Ňervovô, nachodiacej sa v najvyššie položenej osade Čierneho Balogu - Dobroči, na jej hornom konci. Hostinský tu so svojimi pomocníkmi navarí kapustnicu s mäsom a hubami v priemere pre 100 hladošov.

Aby to nebolo také jednoduché, každý jej jedák si porciu musí zaslúžiť turistickou prechádzkou. Bolo tomu tak aj toho roku. Po zvládnutí turistických trás sa na Ňervovô postupne dostavilo asi 90 turistiek a turistov, aby si najprv zahnali apetít teplou kapustnicou a následne sa spoločne sa zabavili. Harmonikári si nástroje priniesli predchádzajúci deň.

Skupina zdatnejších turistov si pripravila 10 km trasu. Plný linkový autobus smer Lom nad Rimavicou dostal zabrať, kým sa predieral horskými serpentínami, aby ich mohol vyložil na horskom priesmyku Tlstý Javor (1068 m n.m.). Odtiaľ už pešky zostupovali horami dolami viac ako 4 hodiny do doliny Páleničnô, ktorá ústi práve pri krčmičke Ňervovô. Medzi nimi bolo aj 6 turistiek, senioriek z Heľpy. Aj oni prišli do cieľa usmievavé, v dobrej nálade.

Traja starší páni, z toho dvaja nad 80 rokov, sa rozhodli pre menej náročnú, pohodovú cca 4 km trasu. Neodolali možnosti vystúpiť k novej atrakcii obce Čierny Balog - Rozhľadni, ktorá sa vypína nad osadou Komov – na Pustom vrchu (661 m n.m.). Cestovný lístok síce mali až do osady Latky, odkiaľ je výstup k rozhľadni najmenej náročný. Vodiča však požiadali, aby im zastal pred rodným domom spisovateľa Ladislava Ťažkého (1924+2011), v osade u Komov.

Dôvodom bolo, že spisovateľ vo svojich románoch sa vracal spomienkami aj na detstvo. Mohutnú skalu nachodiacu na temene Pustého vrchu nazýval „skalou môjho detstva“. Tu sníval svoje detské sny, predstavoval si, ako z nej odletí ako sokol z hniezda za potravou na slovenské nížiny, do Bratislavy. Aj odletel. Písal sa rok 1940, keď odchádzal ako 16 ročný učňovať do Bratislavy. Tam si založil aj svoje rodinné hniezdo.

Za života, keď hovoril o Veľkej skale - sníval, ako sa stane malou turistickou atrakciou. Videl chodníček zo západu, od školy na Jánošovke, alebo z východu od dedinky Latky, ktorým turisti vyjdú na túto kamennú rozhľadňu. Možno sa to raz stane a jeho duch ich slávnostne privíta a urobí im výklad o tomto drevorubačskom kraji v raji mohutných lesov. Myslím, že táto jeho túžba inšpirovala aj predstaviteľov obce a Rozhľadňu postavili práve na tomto mieste.

Trojica postupovala od rodného domu na Latky, odkiaľ miernym stupákom došla až k Rozhľadni. Stĺpová drevostavba Rozhľadne sa z osady Latky zdala pomerne malá, ale keď na ňu vystúpili točitým vretenovým schodiskom uverili, že má výšku 11 metrov. Trochu sa ten 6,5 metrový štíhli kolos kýval. Vydržali to, odmenou boli pekné výhľady.

Nasledoval rýchly presun cez Komove pastvu na Dobroč do krčmičky Ňervovô. Čo ak sa každému neujde kapustnica. Ušla sa a bola výborná. Po hodovaní a zapití vodkou, ešte spoločne zavinšovali kamarátovi Julkovi Klimentovi k 78-čke. Prijal síce pozvanie, ale choroba mu už nedovolí s nami putovať našim prekrásnym Rudohorím.

A začala zábava, najprv to rozihrávali traja heligonkári. Potom prišla celá kapela – Jozef Perunský a Pavol Katrenčík husle, Ivan Štulrajter harmonika, basa - tancovalo všetko, čo malo zdravé nohy. Turistický Starý rok oslávili ako veselý kolektív. Potvrdilo sa, že pohyb v prírode má blahodarný účinok nielen na telo, ale aj na dušu.

Ťažko sa vzájomne lúčilo, ale 21. hodina a odchod posledných autobusov do Brezna sa nekompromisne priblížila. Priali sme si šťastný nástup do Nového roku 2019 a pre zdravie veľa turistických kilometrov

Turistickými cestami - fotogaléria

Text: Milan Kováčik – Komovkove z Brezna
Foto: Mária Fedorová, Doc. Ing. Milan Pivovarči CSc., Milan Kováčik