Deň vojnových veteránov – Čierny Balog

11. novembra 2018

Každoročne si 11. novembra pripomíname ukončenie bojov Veľkej vojny, dnes nazývanej 1. Svetovej vojny (1914-1918). Na vojne sa podieľalo 65 miliónov vojakov, z ktorých 10 miliónov prišlo o život a 20 miliónov bolo ťažko ranených. Ukončenie tohto utrpenia si svet pripomína ako Medzinárodný deň vojnových veteránov.

Jeho tohoročné 100 – sté výročie má osobitný význam - znamenal rozpad porazenej Rakúsko – Uhorskej monarchie. Na jej troskách vznikali nové štáty.

Len pred pár dňami sme si na celoslovenských oslavách v meste Martin pripomenuli tiež 100-výročie Deklarácie slovenského národa, ktorou sa Slováci prihlásili do spoločného štátu Čechov a Slovákov – do novo vznikajúcej Česko-Slovenskej republiky. Bol to medzník k dnešnému samostatnému Slovensku.

Nová republika začala vznikať v chaose a krvi. Chudoba, hlad, masové choroby (Španielska chrípka). Do vojny narukovalo okolo 450 000 Slovákov, z nej sa už nevrátilo 70 000 mužov. Každá rodina verila, že jej syn, manžel sa ešte vráti, možno je v zajatí a keď sa vráti, pomôže boriť sa s ťažkosťami. Mnohí síce prišli, ale s trvalými následkami, ako kaliky.

Zaspomínať si na tieto kruté časy nielen na bojiskách, ale aj v zázemí sa aj tohto roku podujali zástupcovia 115 člennej ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Čiernom Balogu a obec Čierny Balog, na čele so svojim čerstvým staro-novým starostom Františkom Budovcom. Spomienkové stretnutie sa uskutočnilo o 11.11.2018 o 11.00 h pri monumentálnom Pamätníku padlých v Prvej svetovej vojne nachodiacom sa neďaleko priečelia obecného úradu. Na pomníku je z troch strán do mramoru vytesaných 137 mien – obetí Veľkej vojny, zo všetkých 13-tych osád obce.

Zaspomínali aj na navrátilcov. Dňa 3. novembra 1918 asi 500 mužov z Čierneho Balogu a Hronca sa vracalo domov - odzbrojení, podgurážení, revolučne naladení. Nezmyselná vojna ich obrala o lásku a mladosť, potrebovali sa za to niekomu vyvŕšiť a orabovať. Vojna z nich urobila dravcov. Alkoholom podkutí útočili na obchodníkov, krčmárov, farárov, úradníkov, horárov... Aj mladá rodáčka Alžbeta Gwerková-Gollnerová (narodená 19. 10 1905 Čierny Balog) sa stala sirotou. Jej otec Karol Gollner obecný notár, chcel proti nim úradne zasiahnuť, aby sa rozišli. Stalo sa mu to osudné. Matka Otília rodená Holéczyová si muža bránila, dobili ju pažbou a manžela zastrelili.

Alžbetu prichýlila babka. Talentované dieťa vyštudovalo na Sorbone v Paríži a stala sa významnou vedeckou pracovníčkou. Napokon zakotvila v Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Tu si našla aj manžela Edmunda Gwerka, miestneho umelca, maliara. Počas Druhej Svetovej vojny pracovala v ilegalite. Za účasť v SNP ju fašisti popravili 18.12.1944 v Kremničke. Mesto Banská Štiavnica pomenovalo po nej ulicu a toho času spolupracuje na filme o jej životnom príbehu.

Zaspomínali aj na vojnového invalida Antona Kováčika (Richtárove (1885+1941), ktorý vo vojne prišiel o ľavú nohu, ale i napriek tomu bol roku 1920 zvolený za prvého richtára Čierneho Balogu v novej Česko-Slovenskej republike.

Priebeh podujatia si môžete pozrieť na priloženej foto-prezentácii

Text a foto: Milan Kováčik, predseda ZO č.2 SZPB v Brezne