Horehronský kotlík – poďakovanie

Počas leta bola takmer každý víkend nejaká súťaž vo varení guľášu, tak som na ďalší neplánovala ísť. Keď som však dostala pozvanie na súťaž tohto druhu pod krásnym názvom Horehronský kotlík, nemohla som chlapov z Podbrezovej ohrdnúť.

A spravila som veľmi dobre, inak by som bola ochudobnená o príjemný, sobotňajší deň. Keď sme 16. septembra pred desiatou hodinou prišli s manželom na Štiavničku pršalo ako z krhly. Organizátori i napriek nepriaznivému počasiu začali rozkladať šiatre a stany. A tak už o krátku chvíľu malo šesť družstiev rozložený oheň a usilovne krájalo mäso a zeleninu. Neviem, či to bolo nadšenie prítomných, alebo šíriaca sa vôňa guľášu, ktoré odohnali dážď, každopádne okolo jedenástej prestalo pršať  a popoludní dokonca svietilo slniečko. Tak si prišli na svoje aj deti v športových súťažiach a my, dospelí sme sa od seniorov mohli učiť hrať petang, súťažiť v zabíjaní klincov, alebo len prehodiť pár slov so známymi. Tesne poobede, keď mali všetky družstvá dovarené, bola ochutnávka a hodnotenie jednotlivých guľášov.

Po náročnom výbere napokon prvú cenu – kosačku od starostu obce Podbrezová vyhralo družstvo „Korytnačky“, miestne členky JDS. Ani ostatní neobišli naprázdno a dostali symbolické ceny. Naozaj deň plný zážitkov! Okrem stretnutia s blízkymi priateľmi, tréningu novej športovej disciplíny a členstvu v porote som videla ich súdržnosť, bezprostrednosť, priateľstvo a entuziazmus. Prítomní seniori všetko robili s mladíckym nasadením. Bola radosť ich nielen pozorovať, ale sa k nim aj pripojiť. Veľmi sa mi páčilo, že pri oceňovaní sa všetci spoločne, úprimne radovali, aj keď nevyhralo ich družstvo. A to je naozaj vzácnosť, ktorá sa nevidí často.

Ľubica Štugnerová