Muránskou planinou - Zbojská, Chodník Jakuba Surovca, Čertova Jaskyňa, Čertova dolina a späť Zbojská

Brezno streda 23.08.2017

Zdá sa, že priemerný aktívny vek človeka nestačí na to, aby spoznal aké skvosty skrýva naše malé, hornaté, malebné Slovensko. Partia štyroch turistov sa o tom mohla znova presvedčiť v stredu 23. augusta 2017. Tentoraz cieľom turistiky bola Muránska planina na hranici okresu Brezno.

Ráno vycestovali na východ z Brezna do sedla Zbojská, nad mestečkom Tisovec. Nachodí sa tu už známe turistické stredisko Salaš Zbojská, ležiace na úpätí mohutnej Fabovej holi (1435 m n.m.). Poskytujúce možnosti prírody a služby späté s valašskou tradíciou, sú rajom pre každodenných návštevníkov – turistov aj gurmánov – vychutnávačov slovenských špecialít.

Východiskovým bodom 6 km dlhej turistickej vychádzky bola nová dominanta sedla Zbojská - 28 m vysoká vyhliadková veža, nachodiaca sa na trávnatej stráni 300 metrov južne od sedla Zbojská. Poskytuje výhľady predovšetkým severovýchodným smerom - na sedlo Zbojská, Salaš Zbojská a okolitú prírodnú scenériu.

Po nabažení sa panorámy z vyhliadkovej veže, pokračovali na juh až na vrch Remeta (783 m n.m.), kde začína prvá tabuľa Naučného chodníka – po stopách zbojníka Jakuba Surovca a jeho zbojníckej družiny. Od tohto bodu klesaním, zostupovaním ich smerovky po stromoch viedli k ďalším náučným tabuliam. Náučným chodníkom prechádzali cestným priepustom popod mosty štátnej cesty (Zbojská – Tisovec), zvaná Masarykova cesta, ďalej popod železnicu visiacu na mohutných cca 20 metov vysokých pilieroch, až začali stúpať k Čertovej jaskyni. Po jej zhliadnutí, fotografovaní, sa trochu vrátili späť - k šípke, ktorá navádza do Čertovej doliny. Táto hlboká skalná roklina sa vinie v dĺžke asi 3 km povedľa, miestami popod visutú železničnú trať a  stúpa späť až do sedla Zbojská. Pričom záver sa dá absolvovať aj po železničnom zvršku ozubnicovej trate.

Roklina Čertová dolina má prívlastok malý Slovenský raj a potôčik, ktorý ňou preteká je prielom Hornádu v malej mierke. Čertov potôčik, po ktorom sa pohybovali preskakovaním zo skaly na skalu, po rebríkoch preliezali, popod spadnuté stromy podliezali, alebo dokonca liezli, mení farbu vody z čienej na červenú, podľa podložia, ktorým preteká. Dokonca sa stratil, aby ho o 200 metrov znova objavili ako vteká do podzemných priestorov. Spolu s okolitou prírodou s vysokým skalnými stenami a bohatou vegetáciou a stromami, ktoré sú len koreňmi prilepené na skalné bralá, ich fantázia navádzala, že je to cesta do pekla. Nečudo, že táto roklina za čias Jakuba Surovca, ktorý so svojou družinou zbojníčil v tomto kraji v rokoch 1739-40, im slúžila ako úniková cesta a skrýša.

Veríme, že o prírodnom skvoste tohto kúta Slovenska presvedčí aj doložená obrazová prezentácia.

Text a foto: Milan Kováčik z Brezna