Rodáci z Čierneho Balogu a Slovenské národné povstanie (SNP)

Brezno 01. august 2017

O niekoľko dní (29. augusta) si pripomenieme 73. výročie Slovenského národného povstania (SNP), keď sa zdravé jadro nášho národa s nasadením svojich životov, v priamom boji postavilo proti fašizmu – tyranii a zlobe a rozhodli sa brániť svoju a národnú slobodu. Je namieste s využitím historických prameňov pripomínať si tieto udalosti a osudy účastníkov odboja.

Slovenská literárna historička a prekladateľka PhDr. Alžbeta Gwerková – Göllnerová sa narodila sa 19. októbra 1905 v Čiernom Balogu. Pochádzala zo židovskej rodiny rodičia – otec Karol Göllner a matka Otília rod Holéczyová. Manželstvo uzavrela s Edmundom Gwerkom.

V rokoch 1917-1919 študovala na obchodnej škole, 1919-1925 na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1925-1930 češtinu a maďarčinu na Filozofickej fakulte UK v Prahe. Absolvovala študijný pobyt na Sorbone v Paríži a v Rumunsku v Kluži. Neskôr pôsobila ako učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote a na maďarskom učiteľskom ústave v Bratislave. V rokoch 1939-1944 učila na gymnáziu a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici.

Bola iniciátorkou a priekopníčkou modernej slovenskej hungaristiky. Vedecky pracovala aj v oblasti historiografie, sústredila sa na obdobie starších slovenských dejín v období reformácie (štúdia: Počiatky reformácie v Banskej Bystrici). Neskôr sa zamerala na problematiku maďarskej literatúry 19. a 20. storočia. Spolupracovala na slovensko-maďarskom slovníku (Hvozdík-Bujnák). Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch, v rukopisoch zanechala monografie o E. M. Šoltésovej a teoretickú prácu o románe. V rokoch 1932-1938 bola členkou redakčného kruhu Prúdov, literárneho časopisu Služba.

Alžbeta Gwerková bola tiež aktivistkou a funkcionárkou spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľkou feministického zborníka, v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy.

Alžbeta Gwerková – Göllnerová počas takzv. Slovenského štátu, ako rasovo prenasledovaná pracovala v ilegalite. Stala sa účastníčkou SNP. Po jeho potlačení ju nacisti zatkli 10. novembra 1944 v Banskej Bystrici. Následne spolu s ďalšími väzňami z Banskej Bystrice bola 18. decembra 1944 popravená ranou do tyla v protitankových zákopoch v Banskej Bystrici – Kremničke. Fašizmus takto nemilosrdne preťal aj jej plodný život v rozkvete – iba vo veku 39 rokov.

Na jej pamiatku je v bratislavskej Petržalke a v Banskej Štiavnici pomenovaná ulica.

Česť jej pamiatke aj od rodákov a všetkých, ktorí sa otvorene hlásia proti akejkoľvek forme extrémizmu, ktorý sa aj dnes môže stať zdrojom rôznych foriem násilia a krutostí. Spracované z informácií internet a monografia Ján Zemko a kol. Čierny Balog - vyd. Osveta 1975 strana 255.

Autor: Milan Kováčik, predseda ZO č. 2 SZPB v Brezne