Brezno a Jozef Miloslav Hurban – spomienkové stretnutie pri 200. výročí narodenia

Brezno 22. marca 2017

Miestny odbor Matice slovenskej so svojim „synom“ Klubom MR – Maroško v Brezne, usporiadali v stredu 22. marca spomienkové stretnutie, aby si pripomenuli život a dielo jedného z najvýznamnejších osobností štúrovskej generácie - evanjelického kňaza, spisovateľa, politika, vedúcej osobnosti slovenského národného hnutia Jozefa Miloslava Hurbana (*19.03.1817 v Beckove + 21.02.1888 Hlboké pri Senici). Podujatia sa zúčastnilo 29 členov a sympatizantov.

Stretnutie sa uskutočnilo na námestí v historickej budove starej radnice, ktorej priečelie zdobí aj pamätná tabuľa s textom – „Z balkóna tejto budovy dňa 17. februára 1849 k občanom Brezna a okolia rečnil a do boja ich vyzýval JOZEF MILOSLAV HURBAN, organizátor literárneho života, spisovateľ a jeden z vodcov Slovenského povstania 1948 – 49". Vzhľadom na túto skutočnosť mal aj priebeh spomienkového stretnutia niekoľko častí.

V úvode matičiar Mgr. Jan Skorka, Dr.sc.pol. predstavil J.M. Hurbana z pohľadu genealógie, literárneho a verejného života. Medzníkom, ktorý významne ovplyvnil jeho životný príbeh a vniesol doň nové dimenzie, bol rok 1835. V ňom sa ako 18 ročný, počas štúdií na Evanjelickom lýceu v Bratislave stretáva o dva roky starším Ľudovítom Štúrom. Oslovil ho Štúrov oduševnený prístup k presadzovaniu Slovenského jazyka a národné práva Slovákov, za zrovnoprávnenie Slovákov s inými národnosťami v Uhorsku. Hurban sa postupne stal jedným z najaktívnejších štúrovcov a najhorlivejších Slovákov a Slovanov.

Ďalej pokračoval Milan Kováčik. Spolu s Ľudovítom Štúrom, Michalom M. Hodžom a ďalšími sa v máji 1848 podieľal na vypracovaní Žiadostí slovenského národa, ktoré boli národno – revolučným programom Slovákov. Po ich odmietnutí maďarskou vládou, v septembri 1848 zakladá vo Viedni Slovenskú národnú radu (SNR), najvyšší národný a vojenský orgán slovenského národného hnutia. Súčasne sa stal jej predsedom. Ako predseda SNR sa stal inšpirátorom a vodcom všetkých bojových akcií dobrovoľníkov v slovenskom povstaní 1848-49. Slovenských dobrovoľníkov ľudovo nepomenovali po Ľ. Štúrovi, ale po ňom. Nazývali ich Hurbanovci.

Po predčasnej smrti Ľudovíta Štúra (12.01.1856) sa stal hlavným pilierom Slovenského národného života. Do konca života (21.februára 1888) neprestal bojovať proti krutej uhorskej (maďarskej) národnostnej politike. Bol to boj o Memorandum národa slovenského (prijaté 6 -7 júna 1861 v Martine), boj o Maticu slovenskú (založená 04. augusta 1863), ale následne zatvorená 06. apríla 1875. Jednoduchý ľud ho za obetavosť, z vďaky nazýval Otcom národa. V slovanskom svete bol považovaný za najznámejšieho Slováka. Opak si o ňom myslela maďarská mašinéria. Pre nich to bol jednoducho nepriateľský Pansláv – výraz pre buričov za slovenský národ.

V druhej časti sa účastníci presunuli pred radnicu, kde pod pamätnou tabuľou najprv doc. Ing. Milan Pivovarči CSc. predniesol báseň, ktorou Jozef Miloslav Hurban privítal revolučné hnutie v roku 1848, výzvou do boja za národné záujmy – Bije zvon slobody, čujme ho národy, kto ho nepočuje, obanuje...

Milan Kováčik ďalej prečítal úryvok z knihy Tomáša Winklera – Perom a mečom (Tatran 1982) pod názvom - Hurban ide do Brezna, v ktorom autor opisuje udalosti 16 – 19. februára 1849. Hurban s dobrovoľníkmi prichádza od Liptova cez Bocu na 50. vozoch. Prvý ich víta ev. kňaz a dramatik Ján Chalupka. Opisuje ich pobyt, reč Hurbana a postoje ostatných Brezňanov.

Záver spomienkového stretnutia patril pietnemu aktu – položenie venčeka vďaky pod Pamätnú dosku a spoločný spev hymnickej piesni Kto za pravdu horí.

Text: Milan Kováčik, predseda Klubu MR – Maroško
Foto: doc. Milan Pivovarči CSc.

Viac fotografií nájdete na SPOMIENKOVÉ STRETNUTIE PRI 200.VÝROČÍ NARODENIA JOZEFA MILOSLAVA HURBANA