Sedemdesiat dva rokov ubehlo, kým našiel miesto, kde zastrelili jeho matku

Brezno piatok 26. augusta 2016

Úryvok z príhovoru Ing. Milana Kováčika – predsedu ZO č. 2 SZPB, na Spomienkových oslavách 72. výročia Slovenského národného povstania (SNP), pri pomníku padlých v SNP na námestí v Brezne – v piatok 26. augusta 2016.

Ak mi dovolíte, najprv začnem pochvalou. Túto stredu sme doriešili a zavŕšili príbeh pôvodne neznámej partizánky, ktorá má hrob v areáli Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu.

Poďme však od začiatku. Štúdiom historických spomienok - ktoré zanechal vo svojej pozostalosti bývalý kronikár obce Čierny Balog - učiteľ Štefan Lehocký (kronikár v rokoch 1919 – 1956) a ktoré mi asi pred 10. rokmi darovala jeho dcéra Lujza Klínovská, rodená Lehocká – žijúca v Prievidzi, som došiel k presvedčeniu, že táto neznáma partizánka je známa. Koncom roku 2014 som našiel podporu u starostu Čierneho Balogu a riaditeľa Lesníckeho skanzenu a namiesto dreveného kríža s nápisom Neznáma partizánka, ho nahradil náhrobný kameň s textom Mária Lizoňová - Slovenská partizánka - zastrelená nemeckými fašistami 18. novembra 1944.

V poslednom čase som spolupracoval s redaktorkou denníka Pravda s pani Dagmar Teliščákovou, ktorá v Pravde každý štvrtok na pokračovanie viedla seriál SVEDECTVÁ PRAVDY, v ktorom pripomínala hrôzy druhej svetovej vojny. Sústredila sa najmä na mestá a obce, kde napriek prežitým hrôzam počas vojny, získala nemalé voličské zázemie extrémistická Kotlebova strana. Predstavila 16 miest a obcí. Včera vo štvrtok 25. augusta seriál končil, pripomenutím hrôz vraždenia v pamätnom mieste Kremnička, v ktorej nacisti s prisluhovačmi gardistami zavraždili 747 ľudí. Ja som s ňou spolupracoval pri popisovaní vojnových udalosti v Čiernom Balogu a Brezne.

Takto získané priateľstvo, som využil k tomu, že som jej predstavil ľudský, veľmi tragický príbeh mladej 23 ročnej Slovenskej partizánky Márie Lizoňovej, ktorú nacisti vypátrali medzi dedinčanmi v Čiernom Balogu. O jej osude rozhodla vlastná fotografia, ktorú darovala svojmu veliteľovi. Nacista ju našiel v náprsnom vrecku dlhého koženého kabáta, ktorý si prisvojil od mŕtveho, práve zastreleného sovietskeho komisára s priezviskom Očko. Na zadnej strane fotografie bolo napísané – Súdruhovi venuje na pamiatku partizánka Ria.

Pani redaktorku, ako odmenu za preukázané služby, som požiadal, či by mi pomohla nájsť, odkiaľ Ria (Mária) bola a čo ju viedlo k tomu, že sa rozhodla pridať k partizánom. Vydržala s nimi ako rozviedčík dva a pol mesiaca, od 4. septembra do svojej smrti 18. novembra. Sám som tomu neveril, že sa nám podarí získať odpoveď. Opak sa stal pravdou. Tento utorok mi volá pani redaktorka, že má prekvapenie, že sa zastaví pre mňa a pôjdeme do Vydrovskej doliny. Ja som o tomto avizovanom stretnutí informoval aj prednostu obecného úradu v Čiernom Balogu Mgr. Roberta Hlaváčika a riaditeľa Lesníckeho Skanzenu Ing. Michala Kofiru.

Už cestou v aute na Čierny Balog mi predstavila staršieho šedivého pána. Zo vzájomného  rozprávania vyplynulo že má 77 rokov, že bol v rokoch 1990 - 1998 primátorom mesta Zvolen a volá sa Dušan Lizoň. Pri sebe mal kyticu bielych kvetov, povedal. že ju nesie položiť na hrob svojej matky. Sedemdesiat dva rokov ubehlo, kým našiel miesto, kde zastrelili jeho matku. Za ten dlhý čas aj sám zostarol. Po pietnom akte, keď nielen jemu, ale aj nám sa tlačili slzy, najprv vytiahol staré fotografie. Na jednej z nich boli šťastní, mladí, pekní manželia s dvoma malými chlapcami.

Rozhovoril sa. Môj otec bol evanjelický farár v Polichne pri Zvolene, ale musel v roku 1943 narukovať na front. Mama Mária zostala s nami sama. Mladší brat Ľubko, mal iba dva roky. Ja som mal päť rokov. Šťastie sa k nám obrátilo chrbtom. Nepriatelia v susedstve si z mojej mami urobili živý terč. Rozširovali o nej, že je špiónka. Na našu faru prišla tajná polícia, ktorá ju prevrátila hore nohami. Nakoniec mamu zatvorili do basy. Z väzenia sa dostala iba po intervenciách na rôznych cirkevných a štátnych miestach.

Zrejme vtedy v nej dozrelo pevné rozhodnutie pridať sa k partizánom - aby dokázala, že nie je špiónka. Na Zvolenskom zámku sídlila partizánska brigáda Za slobodu Slovanov - robili nábor, tak sa prihlásila. Hovorí sa tomu, že z vyššieho princípu. Starostlivosť o nás synov musela prevziať stará mama. Viacej sa synovia Ľubko a Dušan s mamou a matka s dcérou, živí nestretli.

Ak by ste sa chceli dozvedieť, viac o osude peknej, mladej ženy a matky, aký zamotaný a krutý bol jej partizánsky osud, ale aj posmrtný osud - Vám doporučujem, prečítať si denník Pravdu zo soboty 27.augusta 2016. Celý príbeh aj s fotografiami je uvedený na dvojstránke 8 – 9. Určite sa aj Vám budú vlhnúť oči.

Denník Pravda - 27. 8. 2016

Tento príbeh uvádzam aj napriek tomu, že je len jeden z tisícov príbehov o výčinoch nacizmu - tyranii a zlobe, ktoré museli naše matky, otcovia a predkovia – vytrpieť, alebo zaplatiť životom v boji za národnú slobodu, počas SNP. Ich odkaz pre dnešok je v tom, aby sme spoločne apelovali na ľudskosť a zdravý rozum najmä pri riešení medzinárodných vzťahov. Nedopusťme rozpútanie nového - či už lokálneho, alebo svetového požiaru.

Text a foto: Milan Kováčik predseda ZO č.2 SZPB v Brezne
Foto: 2 x zo spomienkových osláv 72. Výročia SNP – Doc. Ing. Milan Pivovarči CSc.