Siedmy ročník Pochodu za zdravím v Čiernom Balogu

Čierny Balog - Brezno 27. februára 2016

Ak človek robí niečo nielen pre seba, ale aj pre druhých, tak sa všetky dobré sily vesmíru spoja za ním a za všetkým do čoho sa pustí. Tento výrok Martina Rázusa (1888+1937) sa potvrdil v sobotu 27. augusta 2016 pri organizácii 7. ročníka Pochodu za zdravím po stopách lekára a spisovateľa Dr. Gustáva Kazimíra Zechentera – Laskomerského (1824+1908). Upršaný február v sobotu skutočne urobil výnimku. Podporil peknú myšlienku organizátorov z Klubu MR - Maroško z Brezna a MO Matice slovenskej v Čiernom Balogu a dovolil slnku, aby svojim svetlom a teplom zalialo aspoň na jeden deň celé naše vrchmi a dolinami členité Horehronie.

Tekmer jarné počasie vylákalo asi 45 Brezňanov, ku ktorým sa pridalo 8 turistiek z 35 km vzdialenej Heľpy, aby spoločne nasadli do pripraveného autobusu a vyrazili smer Čierny Balog. Tam ich očakávalo ďalších viac ako 20 turistov. Preťažený autobus začal stúpať serpentínami k 12 km vzdialenej vrchárskej obci Sihla (948 m n.m.), ktorá bola v rokoch 1760 - 1915 nepretržite sídlom Sklenej huty.

Práve aj pracovníci tejto Sklenej huty patrili v rokoch 1853 – 1868 do lekárskej opatery Dr. G.K. Zechentera – Laskomerského (G.K.Z.L.). Jeho ambulancia bola Čiernohronskom Balogu, v zadnom trakte Lesnej správy v osade Krám. Odtiaľto vyrážal na jednopražnom vozíku, alebo saniach ťahaných koňom, na koni za chorými a ranenými do dedín, salašov, na rúbaniská uprostred hôr... Medzi náročné túry horami patrila aj návšteva pacientov vo vrchárskej obci Sihla. Svoje poznatky, zážitky a príbehy zo života tohto ľudu si zapisoval do denníka, ktorí na sklonku života literárne spracoval a vydal v svojom rozsiahlom životopisnom románe Päťdesiat rokov slovenského života. Dnes z neho môžeme čerpať vedomosti o krásach prírody a živote našich predkov.

Všetkých okolo 75 účastníkov Pochodu vystúpilo z autobusu v časti horského masívu Skalica (938 m n.m.). Od tejto kóty sa vydali turistickým krokom horami po cca 7 km trase k návratu do Čierneho Balogu. Cieľ bol v Kultúrnom dome. Po dvoch kilometroch bola prvá oddychová zastávka - vrch Krížnô (939 m n.m.). Tu sa popri obdivovaní panoramatických výhľadov, chvíľu venovali aj krátkej besede o živote a cestách G.K.Z.L. Medzi nimi bol aj príbeh, ktorí sa udial v roku 1854 priamo na vrchu Krížnô.

Popri osade mlčiacich mníchov a mníšok rádu Kapucínov (10 domčekov s kostolíkom) sa začali presúvať k druhej oddychovej zastávke. Bola po piatych kilometroch na kóte Salašíky (851 m n.m.). Na tomto mieste kamaráti Ján Zemko a Milan Medveď v predstihu pripravili ohniskovú pahrebu na opekačku. V dobrej nálade a počasí, v lone prírody, s vyštípanými očami od dymu, si viacerí netradične prišli a na svoje opekacie chúťky. No nastal čas, aby pokračovali ďalej do cieľa. Najprv sa ešte presunuli na miesta najkrajších vyhliadok na jednotlivé osady Čierneho Balogu. Pôvodne ich bolo trinásť, ale výstavbou niektoré splynuli. Dnes ich zostalo osem. Rozprestierajú sa v dĺžke 10 km v dolinách povodia Čierneho Hrona.

Nasledoval zostup do strediskovej osady Balog. V Kultúrnom dome im pracovité ženičky Olga Friedlová, Janka Mateová, Pavlína Giertlová pripravili chleba so šmalcom a červenou cibuľou a čaj. Všetko tak, aby sa naplnilo životné krédo Dr. Gustáva Kazimíra Zechentera – Laskomerského "Kto má zdravie a kus chleba, ten má všetko čo mu treba".

Po vydýchaní a uhostení sa nasledovalo ako vždy vyhodnotenie. Najstarší Ing. Ivan Babocký (79 rokov) a Doc. Ing. Milan Pivovarči (78) z Brezna, najmladšia študentka Evka Šulejová z Heľpy, z najďalej pricestoval Roman Szabo – zo Zvolena. Poďakovali sa aj zdravotníkovi Slavomírovi Pančíkovi, ktorý po celej trase dohliadal na bezúrazový priebeh.

Lúčili sa s Čiernobaločanmi, najmä predsedníčkou MO Matice slovenskej Ankou Lehockou, s poďakovaním za organizačnú pomoc a sprostredkovanie podpory u starostu obce Ing. Františka Budovca. Za rok dovidenia. Spoločne si sľúbili, že sa znova stretnú na 8. ročníku v roku 2017.

Text: Milan Kováčik, predseda Klubu MR – Maroško v Brezne
Foto: Doc. Ing. Milan Pivovarči CSc.

Viac fotografií nájdete na Google+ (Milan Kováčik)

Ako bolo na 3. ročníku si prečítajte tu
Ako bolo na 4. ročníku si prečítajte tu
Ako bolo na 5. ročníku si prečítajte tu
Ako bolo na 6. ročníku si prečítajte tu