Tretie stretnutie – Hovory s Rázusom III.

V stredu 7. októbra sa stretlo 22 členov a sympatizantov Klubu Martina Rázusa – Maroško, v mestskom parku pri soche Martina Rázusa, kde si urobili spoločné foto s primátorom mesta JUDr. Tomášom Abelom PhD. Potom sa presunuli k prehliadke expozície Literárne Brezno – Martin Rázus a ďalšie literárne osobnosti mesta a napokon v matičnej miestnosti na M.R. Štefánika číslo 47/55 zasadli k spoločnému stolu s lektorkou Mgr. Dagmar Mihokovou, slovenčinárkou zo ZŠ Beňuš. Témou bolo pokračovanie cyklu životopisných predstavení tejto osobnosti – Hovory s Rázusom III. Tentoraz šlo o roky 1930 – 1937, teda o jeho pobyt v Brezne. Posledné, ale najplodnejšie roky jeho života, o čom jasne hovorí 12 napísaných kníh - románov, noviel, povestí, básnických zbierok...

Koncom roku 1929 evanjelický kňaz Julius Vitáliš – vlastenec, ktorý v novembri 1916 zachránil pred rekviráciou (zabratím do vojny) povestný brezniansky 3,7 tonový zvon, oznámil cirkvi, že pre pokročilý vek a po 15 ročnej službe v Brezne odchádza na odpočinok. Následne Brezniansky konvent začiatkom februára 1930 jednomyseľne rozhodol, na jeho miesto pozvať kňaza cirkvi z Moravského Lieskového, Martina Rázusa. Tento po osobnom presviedčaní prijal toto miesto 01. mája 1930.

Jeho životným krédom bola myšlienka, že je dobré poznať históriu národov, ale najdôležitejšie je poznať históriu vlastného národa. A práve v Brezne ho zaujala najmä bohatá história mesta a okolia, ktorá sa stala námetom jeho diel.

Už v októbri 1930 ponúka na vydanie dvojzväzkový historický román Júlia. Nosnou témou je boj Breznianskych mešťanov s pánom ľupčianskeho zámku, kde víťazí odvaha brániť mestské práva aj za cenu prinášania obetí.

Koncom roka 1935 vyšiel román Krčmársky kráľ, ktorého stredobodom je boj dvoch sokov o licenciu. Pritom opisuje zhubné účinky alkoholizmu na sociálne pomery, na mravný a fyzický život slovenského človeka, ako aj spoločenské pomery predprevratového Slovenska.

V marci 1936 dokončil Odkaz mŕtvych, historický román z dejín Brezna, z obdobia násilnej rekatolizácie a protihabsburských stavovských povstaní (1673-1683). Zámerom románu je ukázať nezmyselnosť náboženského fanatizmu a neznášanlivosti.

V lete 1937 ťažko chorý, svoje práce už len diktoval. Tak vznikli historické novely Bombura a Surovcovci. Prvá opisuje osudy breznianskeho siláka Bomburu, ktorý dal svoje sily do služieb mesta a dáva ho za vzor mešťanom. V druhej podáva baladický obraz osudu jednoduchého slovenského človeka. Ich rukopis došiel do redakcia Slovenských pohľadov dva dni pred jeho smrťou.

Martin Rázus za svoj krátky čas života v Brezne, sa s mestom jednoducho zrástol. Aj svojimi románmi novelami, básňami..., ho dostal do povedomia širokej verejnosti. Táto skutočnosť viedla tvorcov súčasnej expozície Literárne Brezno – Martin Rázus a ďalšie literárne osobnosti mesta, aby mu v expozícii na pamiatku prináležalo to najdôstojnejšie miesto.

Sám Martin Rázus veril, že jeho pozemskú púť ovplyvňuje číslo 8. Narodil sa 18.10.1888 a mal 8 súrodencov. Od začiatku roka 1936 býval častejšie chorý. Začiatkom roku 1937 ochorel ťažko a už ani nevyzdravel. Oficiálne sa hovorilo o očnej chorobe, ale tá bola len dôsledkom iného vážnejšieho ochorenia. Zomiera v Brezne nad Hronom 08.08.1937 t.j. 8. augusta v noci o pol jednej zo soboty na nedeľu, vo veku 49 rokov. Príčinou smrti bola skleróza obličiek. Takto sa predčasne naplnila jeho osudová osmička.

Text: Milan Kováčik - predseda klubu MR - Maroško
Foto: Doc. Ing. Milan Pivovarči Csc.

Viac fotografií nájdete na Google+ (Milan Kováčik)