Brezno - historická prechádzka starým mestským cintorínom

V Brezne 20. mája 2015

Akcia a príspevok vznikli zo spolupráce Klubu Martina Rázusa - Maroško s Horehronským múzeom v Brezne, zastúpený Hanou Peterajovou. Venované výročiu: Brezno - 750 rokov banského a slobodného kráľovského mesta.

Dni mesta Brezna konané od 28 do 30. mája sú výnimočné tým, že mesto bohaté na históriu si pripomína 750 výročie (rok 1265) prvej písomnej zmienky o území s názvom Berezun, na ktorom počas baníckej kolonizácie horného Pohronia v 13.-14. storočí vyrástla osada. Osade roku 1380 udelil panovník mestské privilégiá a potvrdil názov Brizna iuxta Gron (Brezno nad Hronom).

Históriu mesta písali ľudia, z nich mnohí svojou prácou a snažením prekročili hranice chotára a stali sa súčasťou hospodárskych, či cirkevných dejín nielen mesta, ale i celého Slovenska. Ich hroby na cintoríne sú svedectvom minulých storočí i nedávnych desaťročí, dokumentujú snaženie našich predkov, ktorých duch hýbal nielen mestom. Preto si zaslúžia náležitú úctu a pietu, pozornosť jeho obyvateľov.

V Brezne popoludní 9. apríla 1779 vznikol veľký požiar pri ktorom zhorelo 113 domov a s nimi aj kostol Pod Dúbravkou - na Bráničke. S ním zanikol aj miestny cintorín v blízkosti kostola. Zrejme v ňom mal svoj hrob barokový spisovateľ, evanjelický kňaz Ján Milochovský (*1630 Žilina +1684 Brezno).

O rok neskôr mesto odkúpilo pozemky na Dúbravke, kde zriadilo nový cintorín. Keďže išlo o cintorín mestský, nie konfesionálny, pochovávali v ňom zomrelých viacerých vyznaní. V priebehu jeho existencie sa podľa náboženskej príslušnosti vyprofilovali časti so samostatnými vstupmi: spodná časť - evanjelická, prostredná - katolícka a horná časť (od roku 1863) - židovská. Hroby sú usporiadané do radov, smerom východ - západ.

V evanjelickej časti dominuje hrobka Lehotských, postavená v neorenesančnom slohu, v časti katolíckej mohutná hrobka rodiny Huszárovej. V hornej židovskej časti sa už nepochováva. Židovská komunita v meste zanikla počas 2. Svetovej vojny. Celú časť - teda pozemok, však zakúpila Židovská náboženská obec. Stal sa ich výlučným vlastníctvom.

Historickú i výtvarnú hodnotu majú i mnohé náhrobníky. Cintorín svojim charakterom a dominantnou polohou nad mestom dotvára jeho siluetu. V stredu 20. mája 2015 sa pri spodnej bráne dnes už Starého mestského cintorína (235 ročného) zišlo 16 členov a sympatizantov Klubu MR - Maroško. Doprovodným slovom ich, sprevádzala Hana Peterajová z Horehronského múzea. Prvé zastavenie bolo pri hrobe bez náhrobného nápisu, patrí Eme Čipkayovej (Čipkovej) rodenej Chalupkovej - dcére evanjelického kňaza a dramatika Jána Chalupku, najznámejšieho z Brezňanov.

Rozsah tohto príspevku neumožňuje podrobnejšie popísať prínos a význam života a diela osobností, pri hrobe ktorých sme sa zastavili a v úcte a piete venovali pozornosť počas výkladu. Jednotlivé fotografie zoradené v slede prehliadky, preto obsahujú len stručný popis prínosu danej osobnosti. V prípade väčšieho záujmu o jej poznanie je potrebné využiť najmä regionálnu literatúru, alebo dole uvedeného Sprievodcu...

Veľkou pomôckou k orientácii na cintoríne by malo byť mramorové tablo o rozmeroch 1,2 x 1,5 metra nachodiace sa vo vnútri prostrednej brány. Na table je vygravírovaná poloha s číslom príslušného hrobu a vedľa zoznam 20. významných osobností Brezna. Žiaľ tablo je už nečitateľné, potrebuje renováciu, obnovu - viď foto.

Počas prehliadky vznikla myšlienka, kto tu z pochovaných Brezňanov, sa dožil najvyššieho veku. Predkladáme dva typy: Prvý - Emília Bírešová (*06.11.1912 +27.03.2014), dožila sa 101 rokov a 141 dní. Druhý - Jozef Medveď (*05.03.1901 + 24.12.2002), dožil sa 101 rokov a 294 dní. Česť ich pamiatke - viď fotografie.

Kto pridá ďalšie typy, budeme mu povďační.

Použitá literatúra: Ivica Krištofová - Sprievodca po breznianskych cintorínoch. Horehronské múzeum, mesto Brezno 1995  

Text: Ing. Milan Kováčik, predseda Klubu MR - Maroško
Foto: Doc. Ing. Milan Pivovarči Csc., Jozef Tišliar, Roman Suja

Viac fotografií nájdete na Google+ (Milan Kováčik)

Pár fotografií aj na FB stránke Stredoslovaci.sk