Brezno - 750 rokov - banského a slobodného kráľovského mesta

Brezno 30. apríl 2015

Mesto Brezno sa pripravuje na oslavy 750. výročia prvej zmienky. Uskutoční sa to počas Dní mesta od 28 - 30. mája 2015. Najstaršia doposiaľ známa písomná zmienka je v listine panovníka Bela IV z 11. augusta 1265, ktorou sa určujú povinnosti a práva poddaných v Liptove a vymedzuje sa im priestor poľovačky. Názvom Berezun je v nej označené územie, na ktorom počas baníckej kolonizácie horného Pohronia v 13. - 14. storočí vyrástla osada. Keďže sa banícka osada dobre rozvíjala, kráľ Ľudovít I. Veľký z panovníckeho rodu Anjou (anžú) jej 14. augusta 1380 udelil mestské privilégiá - výsady a slobody podľa modelu Banskej Šiavnice. V panovníckej listine má osada názov Brizna iuxta Gron (Brezno nad Hronom). Mesto svoju závislosť na panovníkovi vyjadrilo aj vo svojom erbe prevzatím figúr anjuovkého erbu, v duchu zásad heraldickej tvorby, vo výraznej obmene. Slávnostný erb z roku 1627 dopĺňa najznámejší hrdina mestskej histórie, Brezňan Jakub Bombura.

Na mladé rozvíjajúce sa mesto prichádzajú zlé časy. Brezno trpí hospodársky, najprv to boli vojnové udalosti, potom v rokoch 1490-1528 rozpínavosť ľupčianských hradných pánov Dóczyovcov, ktorí si chceli mesto začleniť do svojej poddanskej závislosti. Vyvrcholením bol ozbrojený útok na Brezno 1. mája 1517 (viď zdroj č.5). Dóczyovci so 700 žoldniermi mesto prepadli, vypálili a veľa obyvateľov povraždili. Celé XVI. storočie sa vyznačuje tlakom hradných panstiev Slovenskej Ľupče a Muráňa na slobody a chotár mesta (chotárne spory), riešené aj senátom cisárskej kúrie roku 1560. Koncom 16. storočia hrozia mestu Turci (Karman aga z Jágru a fiľakovský Hasan Beg).

V následných zložitých pomeroch stavovských povstaní v 17 storočí, bolo postavenie richtára a prísažných v mnohých situáciách veľmi obťažné. Rozumové dôvody kázali magistrátu pridržiavať sa dynastie (panovníka). Túžbou, ako východisko pre prežitie, sa stala snaha o povýšenie medzi slobodné kráľovské mestá. S týmto poslaním šla v roku 1649 za panovníkom delegácia. Za tento verejnoprávny akt ponúkli do erárnej pokladnice 12 000 toliarov, alebo 18 000 zlatých. Panovník Ferdinand III. - Habsburský ponuku prijal a zároveň vyslovil svoje požiadavky, s ktorými mesto súhlasilo. Na základe toho panovník 12. februára 1650 vo Viedni vydal listinu a povýšil Brezno medzi slobodné kráľovské mestá so všetkými právami a výsadami.

Proti povýšeniu namietala Zvolenská stolica. Ferdinand III. v mandáte (poverenie) Zvolenskej stolici zo 4. mája 1650 (viď foto dokumentu) oznámil, že Brezno uznal za slobodné kráľovské mesto; oslobodil ho od všetkých daní a poplatkov v rámci Zvolenskej stolice a prikázal stolici rešpektovať všetky jeho výsady.

Po vydaní privilégia bolo Brezno 24. januára 1655 pozvané Ferdinandom III. prvýkrát na Uhorský stavovský snem do Bratislavy, kde bolo vnesené medzi slobodné a kráľovské mestá. Následne po rôznych prieťahoch vydala Zvolenská župa 1. júna 1656 osvedčenie pre Brezno, že je slobodným kráľovským mestom a súčasťou stredoslovenských banských miest (viď zdroj č.1).

Rok 1848, tj. zrušenie poddanstva, znamenal veľký otras práv slobodných kráľovských miest a v roku 1876 ich zánik, keď boli zrušené ich práva. Brezno bolo v roku 1876 zaradené medzi mestá s magistrátom a včlenené do Zvolenskej župy.

Toľko z historickej chronológie. O samotnej histórii mesta je dostatok informácií jednak v regionálnej literatúre i encyklopédiách, preto sa vo svojom príspevku sústredím na vysvetlenie práv vyplývajúcich z obsahu pojmov banské - slobodné - kráľovské mesto Brezno. Práve tieto pojmy a s nimi spojené udalosti mali veľký význam pre ďalší rozvoj mesta na poli hospodárskom (rozvoj remesiel a obchodu) a kultúrnom.

Banské mesto. Podľa výsadných listín sa Brezno konštituovalo ako banské mesto, o čom svedčia i jeho pomenovania napríklad: roku 1404 - Bryzabanya, 1439 - Bryzebanya, 1494 - Bryzabanya, 1528 - Breznobanya (bánia - baňa po maďarsky). Výskyt zlata a striebra v severnej - (na úpätí Nízkych Tatier) a východnej časti chotára - od Bacúšskeho potoka, Beňuš až po mesto. V samotnom meste na jeho západnej strane to bola lokalita dnešného Baniska. Ložiská železnej rudy v severnej - Jarabá, východnej a južnej časti chotára (v údolí Čierneho Hrona), vytvárajú predpoklad, že pôvodní kolonisti, ktorí prišli na toto územie, boli banskí podnikatelia - ťažiari a baníci, ktorí podnikali nielen na rozľahlom území mesta, ale aj na liptovskej strane.

Mesto napriek tomu spočiatku nepatrilo do Zväzu stredoslovenských banských miest, medzi ktoré patrili - strieborná Banská Štiavnica mestské privilégium získala pred rokom 1255, medená Banská Bystrica 1255, zlatá Kremnica 1328, Nová Baňa 1345, Ľubietová 1939, Pukanec 1405 a Banská Belá 1450. Týchto sedem miest spájal banský element, pre ktorý mali širokú podporu uhorských panovníkov. Ich prvotný záujem smeroval k drahým kovom, neskôr k farebným kovom a železnej rude. Dodatočne boli za banské mestá uznané aj mestá Zvolen - mestské privilégium 1243, Krupina 1244 a napokon aj mesto Brezno 1380. Ďalší faktor, ktorý spájal všetky tieto mestá bolo jednotné mestské a banské právo odvodené od banskoštiavnického práva.

Slobodné a kráľovské mesto - civitas Rozhodnutie panovníka o využití práva vymenovať slobodné kráľovské mestá, sa sídla mestského typu právne rozdelili na mestá prvej kategórie - slobodné kráľovské mestá - civitas, ktoré sú politickým stavom kráľovstva a na privilegované mestá - oppidá (zemepanské mestá), ktoré mohli mať vlastné výsady, ale už neboli v rukách kráľa.

Z hospodársko - sociálneho hľadiska bolo dôležité, že iba mestá prvej kategórie mohli byť obohnané múrmi, že iba tu sa spočiatku vykonávali náročnejšie remeslá a vznikali cechy. Slobodné mestá si mohli slobodne voliť richtára a farára, slobodne rozhodovať na pôde mesta, až po vynesenie rozsudku smrti (hrdelné právo), na mestskom súde prijať svedectvo, ale iba z radov mešťanov, právo na oslobodenia od platenia mýt, na vykonávanie robôt, na čiastočné, alebo úplné oslobodenie od platenia tridsiatku, stoličných daní, na slobodné odkazovanie majetku potomkom zo strany jednotlivých mešťanov, právo skladu a zemepanské práva t.j. byť vlastníkom pôdy na feudálny spôsob a mať z toho plynúce menšie regálne práva.

Nemenej významná je účasť slobodných kráľovských miest na politickom živote štátu. Začiatok tohto vývoja je treba hľadať v Dekréte kráľa Žigmunda z roku 1406, podľa ktorého začali byť kráľovské mestá pozývané na Uhorský stavovský snem. V Uhorsku oficiálne existovali iba tri stavy, ale v skutočnosti štvrtým stavom (quartus ordo) sa stali slobodné kráľovské mestá, rovnocenné s ostanými. Bez ich súhlasu sa nemohlo prijať žiadne zákonné uznesenie (viď zdroj č.3).

Mestský magistrát Brezna za vydanie listiny a uznanie práv slobodného kráľovského banského mesta sa panovníkovi roku 1650 zaviazalo:

1./ Dobudovať mestské hradby, aby sa aj navonok líšilo od ostatných miest.
2./ Vyznačiť pre panovníka tri pozemky pre stavbu.
3./ Zásobovať banské podniky a huty na meď v Banskej Bystrici drevom.

Splnenie túžob magistrátu mesta, uznanie práv a mať príslušnosť vo zväzku slobodných kráľovských miest, najviac poslúžili bohatým mešťanom, ale bolo to výhodnejšie aj pre všetky vrstvy obyvateľstva - ako poddanská závislosť napr. od hradného panstva Slovenská Ľupča.

Zoznam slovenských - slobodných kráľovských miest (civitas) - od najstaršieho (zdroj č.3 strana 8): Trnava - mestské privilégiu získala roku 1238, Banská Štiavnica - pred rokom 1255, Banská Bystrica - 1255, Zvolen - 1243, Krupina - 1244, Košice - 1249, Komárno - 1265, Kežmarok - 1269, Levoča - 1271, Bratislava - 1291, Prešov - 1299, Sabinov - 1299, Bardejov - 1320, Kremnica - 1328, Trenčín - 1324, Nová Baňa - 1349, Skalica - 1372, Ľubietová - 1379, Brezno - 1380, Pukanec - 1405, Banská Belá - 1450, a vinárske mestečká Modra, Pezinok a Svätý Jur. Celkom ich bolo 24. Tieto mali kráľovské privilégia a ochranu.

Ostatné mestá boli typu napr. Nitra - biskupské sídlo, zemepanské mestá (oppidum) napr. Žilina - 1312, Lučenec, Levice, Rožňava... celkom 26 miest a mestečiek.

Takúto bohatú a slávnu históriu má Brezno - malá metropola, malebného Horehronia, v lone hôr.

Použitá literatúra:
1./ Autorský kolektív - BREZNO sedemstoročné - Stredoslov. vydavateľstvo v roku 1965
2./ Autorský kolektív - BREZNO v premenách času - Štúdio HARMONY, s.r.o B.B. 2005
3./ Anton Špiesz - Slobodné kráľovské mesta na Slovensku v rokoch 1680 - 1780 Východoslovenské vydavateľstvo n.p. Košice v roku 1983
4./ Karol Rapoš - Mesto Brezno národnému Bohatierovi - Turčiansky sv. Martin 1929
5./ Anton Hreblay - Brezno a jeho okolie - Monografia - Turčiansky sv. Martin 1928

Texty spracoval: Ing. Milan Kováčik - poslanec Mestského zastupiteľstva.
Foto: Doc. Ing. Milan Pivovarči Csc. - vlastný fond historických a súčasných fotografií.

Viac fotografií nájdete na Google+ (Milan Kováčik)