Obce by privítali symbolický výkup PET fliaš

Nelegálne skládky odpadu predstavujú jednu z najväčších hrozieb pre životné prostredie. Ide o problém, ktorý na Slovensku trápi väčšinu miest a obcí. Predchádzať ich vzniku by mal Zákon o odpadoch č. 223/2001 Z. z.. Jeho hlavným cieľom je zjednotiť a optimálne nastaviť systém zberu, separácie a recyklácie odpadu v podmienkach Slovenska.

Podľa prieskumu agentúry TAMO o čiernych skládkach, sa väčšina oslovených miest a obcí vyjadrila k potrebe zmeny legislatívy. A to predovšetkým v súvislosti s rozšírením právomocí samospráv pri riešení nelegálnych skládok, vysokými sankciami pre pôvodcu odpadu a finančným odbremenením samospráv v prípade nezistenia pôvodcu čiernej skládky či vlastníka pozemku, na ktorom sa skládka nachádza. „Účinnejším prostriedkom by bolo priame sankcionovanie vlastníka pozemku. To by viedlo k zníženiu uloženia čiernych skládok, nakoľko si občania viac chránia vlastný majetok ako verejný,“ uviedla Eva Varjúová, starostka obce Zlatná na Ostrove. Mnohé samosprávy sa vyjadrili, že za ďalší účinný prostriedok pokladajú fotopasce, chýbajúce zberné dvory a veľkokapacitné kontaknery, ale aj potencionálny symbolický výkup sklenených a PET fliaš. „Efektívny nástroj v boji proti vzniku skládok vidím v zmene legislatívy a výkupe PET fliaš z plastu alebo skla. V prípade, že by sa PET fľaše, plasty a sklo vykupovali hoci len za dva centy, bol by poriadok v potokoch aj popri cestách.“ povedal Jozef Vaľkov, starosta obce Davidov.

Štandardný postup pri odstraňovaní nelegálnej skládky odpadu začína pri pôvodcovi odpadu cez majiteľa či nájomcu pozemku, kde sa odpad nachádza. V prípade nezistenia alebo nedokázania viny spomínaným fyzickým či právnickým osobám, odstránenie skládky financuje obec na vlastné náklady. Oslovené samosprávy sa v prípade nezistenia pôvodcu odpadu či majiteľa pozemku jednoznačne kriticky vyjadrili k “zbytočnej“ a vysokej finančnej záťaži svojho rozpočtu. K znemožneniu vypátrania pôvodcu odpadovej skládky prispieva aj fakt, že osoby, ktoré skládku vytvoria, sú osoby ťažko identifikovateľné, pretože častokrát nemajú v blízkosti postihnutej oblasti trvalý pobyt. Týka sa to najmä opustených území pri štátnych cestách či turistických oblastí.

Oslovených bolo okolo 300 samospráv, čo pri celkovom počte takmer 3 000 slovenských samospráv, predstavuje vzorku 10%. . Z opýtaných bojuje s čiernymi skládkami v priemere viac ako polovica. 28% obcí a miest sa zhodne vyjadrilo k potrebe rozšírenia zberných miest a veľkokapacitných kontajnerov. 83% opýtaných samospráv uviedlo ako prioritnú možnosť nápravy predovšetkým v apelovaní na enviromentálne povedomie občanov.

Autor: TAMO
Foto: TAMO