Už sa fašiang kráti... Čierny Balog 2015

Čierny Balog 15. február 2015

Piatok trinásteho. Niektorí, len keď to počujú, naskočí im husia koža. Tentoraz to však znova nebol nešťastný deň, ale začiatok veselosti a humoru. V najväčšej horehronskej obci Čierny Balog sa od 13. do 15. februára uskutočnil už 20. ročník folklórneho festivalu Už sa fašiang kráti... - trojdňový maratón podujatí a sprievodných akcií s množstvom účinkujúcich a divákov.

Fašiangové hodovanie sa začalo piatok večer detským programom. V ňom sa predstavili Brezinky z Polomky, Lastovičky zo Zvolena, domáca Malá Kýčera a deti z Materskej školy osada Dobroč. Pokračovalo sa obecným Fašiangovým plesom.

Sobotné slnečné ráno prispelo k dobrej nálade. Námestíčko pred Kultúrnym domom sa postupne zapĺňalo asi 1500 člennou kulisou folklóru-chtivých záujemcov nielen z radov domácich, ale aj hostí, mladých i starších. Asi z najďalej boli dva manželské páry zo severných Čiech - z družobného mesta Týnište nad Orlicí. Vítal ich jarmok remeselníkov, fašiangová zabíjačka, tradičná izba Gazdu poznáš po dvore, gazdinú po pitvore s tematikou Fujara, fujara, bodaj si spukala.., venované 10 výročiu zapísania fujary do nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Na pódiu začalo predstavovanie folklórnych súborov a skupín - Mladosť z Banskej Bystrice, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Poničan z Poník a samozrejme domáca Kýčera, ktorej ľudový rozprávač a spevák Jozef Pančík zvaný Poriadok, zdvihnutou rukou, rozkazovačkou, zavelil k veseliu.

Napoludnie sa folklórne súbory, prevažne v maskách, odobrali na pochôdzky - bursovanie, po miestnych častiach obce (osád) - Balog, Komov, Fajtov, Dobroč, Krám, Lyžiarske stredisko Urbanov vrch. Všade prichádzali s hudbou a spevom, šírili náladu a humor, za čo sa im domáci núkali pochutiny k jedlu a pitiu. Hviezdicove sa vracali do strediskovej osady Balog. Všetky folklórne súbory a skupiny sa napokom stretli a vystúpili vo večernom programe v Kultúrnom dome v programe Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy.

Atrakciou najmä pre hostí bola kyvadlová doprava vláčikom Čiernohronskej železničky na trase osada Dobroč, Kultúrny dom, osada Nový Krám cca 12 km. Bar s občerstvením a slivovicou. To nemajú ani v medzinárodnom rýchliku.

Sobota poobede patrila populárnej súťaži vo varení „O najlepšie trhance“. Prihlásilo sa osem družstiev, ktoré zvádzali súboj nielen s časom, ale aj kvalitou uvarených trhancov -tľapkancov, ktoré ochutené bryndzou, smotanou, oškvarkami boli nebíčkom v papuľke porotcov z radou ochutnávačov a verejnosti. Najzaujímavejší duel zviedli družstvá - trojice s názvom Tetky Peťove ( preoblečení chlapi) s plnoštíhlymi ženami s názvom Shrek. Trojica Shrek si pri príprave cesta a varení pomáhala aj spevom „ Nás nedogoňať“ od ruskej skupiny Tatu. Ani tento doping im nepomohol. Porota vyhlásila, že celkovým víťazom sa stali seniorky Kýčera II.

Nedeľné dopoludnie patrilo ako vždy harmonikárom na malej gombíkovej harmonike - heligónke. Lístky na tento program boli vypredané už pred dvoma mesiacmi. Bola to škola umenia heligonkárov z Detvy, Kokavy, Terchovej... a samozrejme Čierneho Balogu. Aj tu je veľa talentov. Ako príklad Belkovci - šesť ročný Jurko, s dvanásť ročným bratom Petrom, pod vedením starého otca Jozefa Pančíka - Sokola. Verte, to sa dá pozerať a počúvať každý deň. V nedeľnom popoludní program gradoval pod názvom Už sa fašiang kráti... Vypredaná a nabitá sála najprv privítala obľúbeného Jána Ambróza z Telgártu s ľudovou hudbou Borievka. Po ňom prišiel na javisko súbor Mostár, ktorý toho roku oslavuje jubileum - šesťdesiate výročie založenia. Bolo to gala. Na záver „Mostárenci“ improvizovali na tému rozširovania zázemia slovenského folklóru. Najprv o vystúpenie požiadal Wiedenský súbor slovenských opatrovateliek, potom z Írska prišiel sám gajdoš Aivenhov. V typickej červenej baretke, v sukni (ako obyčajne, beťár jeden, určite pod sukňou nemal slipy), porozprával, zahral a zaspieval to čo tam pochytil od slovenských upratovačiek. Aj napriek írskemu prízvuku mu domáci rozumeli. Nakoniec z maďarskej Pusty prišli na koníku Hucul maďarskí kovboji (pastieri) a zaspievali Az a szép, az a szép, akinek a szeme kék (čierne oči).

Smiech a radosť však vystriedal smútok. Program symbolicky končil fašiangovou scénkou „Pochovávania basy„. Muzikanti odkladajú hudobné nástroje, zhasínajú svetlo, oči všetkých sa upierajú k máram, kde sa mihotajú plamienky sviečok. Na márach čiernou plachtou zakrytá leží basa. Z každého kúta sa ozýva plač a nárek. Nad basou stoja kňaz, rechtor, speváci... Kňaz „s vážnosťou“ začína nôtiť vykladanie nad mŕtvym „ Dolóres, dolóres, naučia ťa v pekle móres... A štyridsať dňový pôst do Veľkej noci sa stal skutočnosťou.

Na záver. Ďakujeme Ti obec Čierny Balog, že aj tento jubilejný festival pripravili šikovní organizátori a účinkujúci, so srdcom a mysľou zanietení za udržanie a rozvíjanie ľudových tradícií. O rok dovidenia.

Text a foto: Milan Kováčik z Brezna

Viac fotografií nájdete na Google+ (Milan Kováčik)

Ak sa Vám článok páčil, hlasujte na vybrali.sme!