Zájazd Uhrovec, Jankov Vršok, Veľký Klíž

Brezno 20. septembra 2014

Tohoročný koniec leta sa niesol v znamení niekoľkých okrúhlych výročí. Bolo to najmä 70. výročie Slovenského národného povstania (SNP) a nedožité 90. narodeniny čiernobalockého rodáka, čestného občana mesta Brezno spisovateľa Ladislava Ťažkého (19. septembra 1924 Čierny Balog - 20. január 2011 Bratislava). Z rozsiahlej tvorby je aj autorom štyroch protivojnových románov, z ktorých najznámejší je autobiografický román Evanjelium čatára Matúša. Pochovaný je v rodisku manželky Anny vo Veľkom Klíži.

Základná organizácia číslo 2 Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Brezne sa rozhodla význam týchto výročí zvýrazniť aj zorganizovaním autobusového zájazdu na Ponitrie. K účasti pozvali aj Maticu Slovenskú a Klub Martina Rázusa - Maroško v Brezne.

Predpovede na sobotné ráno 20. septembra hovorili výnimočne o peknom počasí. Celkom 44 účastníkov zájazdu sa autobusom vydalo v smere Prievidza, Bánovce nad Bebravou. Prvou zástavkou bola historická obec Uhrovec a v nej múzeum - rodný dom Ľudovíta Štúra (1815 -1856) a Alexandra Dubčeka (1921 - 1992). Pútavý výklad a zaujímavé exponáty z ich života urobili na účastníkov hneď prvý dobrý dojem, ktorý naštartoval záujem o možnosť získania ďalších hodnotných zážitkov.

Nasledoval sedem kilometrový stupák k mohyle Jankov vršok (533m n. m.), k pamätníku padlých partizánov štyroch národností. Tu ich bezoblačné počasie odmenilo peknými výhľadmi na okolité hory, v ktorých počas SNP pôsobila partizánska brigáda Jána Žišku Mnoho z nich je pochovaných práve pri tomto pamätníku. K ich pocte spoločne najprv položili veniec, ale nezabudli ani na spoločnú fotografiu. Na pamiatku z tohto pietneho miesta.

Pred nimi bol presun do cieľa asi 30 km vzdialenej obci Veľký Klíž, nachodiacej sa v južnej časti okresu Partizánske, uprostred lesov pohoria Tríbeč. Súčasťou erbu obce Veľký Klíž je kláštorný kostol sv. Michala Archaniela z roku 1130. Dnes sa okolo tohto skvostu románskej architektúry rozprestiera cintorín, v ktorom je pochovaný aj významný slovenský spisovateľ Ladislav Ťažký.

Dorazili práve o 14 hodine. Prvé kroky všetkých účastníkov, rodiny a priateľov Ladislava Ťažkého, ktorí prijali pozvanie na spomienkové stretnutie pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín smerovali do klížšskeho klasicistického kostola. Kostol sa rýchlo zapĺňal najbližšou rodinou - manželka Anna, synovia Ivan a Peter, asi 25. priateľov zo spolku Slovenských spisovateľov, domáci a Horehronci so zájazdu. Nasledovalo spoločné rozjímanie pri organovej hudbe organistu Petra Čačku.

Pri hrobe Ladislava Ťažkého sa po pietnom kladení vencov prítomným prihovoril spisovateľ Marian Krčík z Prievidze. Mladý člen rodiny a súčasne jeho spoluhráč zahral na flaute. Syn Ivan doniesol k hrobu spisovateľovu harmoniku heligónku, aby ju darom odovzdal mladému. Či naozaj ešte dobre hrá vyskúšal Milan Kováčik z Brezna. Zahral niekoľko čiernobalockých piesní, ktoré si obľubou hral a spieval majster pera.

Na základnom kameni repliky drevenice z Čierneho Balogu, v ktorej prežil detstvo, je vytepaný výrok „Každý deň svojim konaním píšeme testament pre naše deti“. Po kameni si každý mohol trikrát poklepať spisovateľovým perom a prihovoriť sa prítomným svojou spomienkou, alebo vzťahom k nemu. Profesor a spisovateľ Jozef Leikert súčasne všetkým daroval svoju knihu Testament svedomia - rozhovor so spisovateľom Ladislavom Ťažkým. Sú v nej rozhovory o živote, literatúre.

Presun do veľkej jedálne majiteľa areálu Gabriela Reháka na posedenie, bol od hostiteľa okorenený prípitkom slivovice. Slávnostné spomienkové stretnutie gradovalo prezentáciou novej knihy spomienok od vydavateľa Petra Rašlu pod názvom Ladislav Ťažký - Ťažký kaliber slovenskej literatúry. Do jej obsahu prispelo 23 spoluautorov. Knihu predstavil synovec Jána Ch. Kardinála Korca spisovateľ a sponzor vydania Peter Korec. Požehnanie jej vykonala manželka Anna Ťažká. Všetci prítomní si mohli kúpiť výtlačok knihy za cenu tlačiarenských nákladov tj. po 6 €.

Čas pri stretnutí s príjemnými ľuďmi a spomienkach na morálnu a ľudskú autoritu Slovenska, pri pohostení gulášom, dobrým vínkom a koláčmi rýchlo utekal. Priblížila sa 18. hodina čas odchodu nášho autobusu. Cestou domov sme konštatovali, že budeme na tieto chvíle dlho spomínať.  

Text: Milan Kováčik z Brezna
Foto: Doc. Milan Pivovarči

Viac fotografií nájdete na Google+ (Milan Kováčik)

Príhovor spisovateľa Mariána Krčíka pri hrobe Ladislava Ťažkého počas spomienkového stretnutia z príležitosti nedožitých 90. narodenín.

Veľký Klíž 20. septembra 2014

Chvíľa pri nohách Ladislava Ťažkého

Lacko náš, Otče náš, na nebesiach, chýbaš nám! Chodíme tu k Tvojim nohám ako smädní k studni s vodou poznania v presvedčení, že po chvíľke mlčania prehovoríš tým Tvojim láskavým hlasom, ktorý nám od 20. januára 2011 tak veľmi všetkým chýba. Chvíle pri Tvojich nohách každý z nás prežíva v počúvaní svojho monológu v dialógu s Tebou, Tvoje múdre rady, čo a ako ďalej na ceste životom, už bez Teba, ale v duchu stále s Tebou.

Nedá sa zabudnúť na posedenia s Tebou, boli ich stovky, tisícky, s čitateľmi po celom Slovensku, s ohlásenými i neohlásenými návštevami priateľov u Vás doma na Radvanskej ulici. Vďaka synom a manželke Anke, Tvojej rodine a Tvojim priateľom nebol si nikdy sám. A tak je tomu aj dnes v deň Tvojich 90. narodenín. Sme tu všetci, čo sme mohli odbehnúť od svojich rodín a povinností. Prišli sme v túžbe stretnúť sa s Tebou, Tvojou rodinou, a Tvojimi priateľmi, ktorých si celý život tak úprimne miloval a mal rád.

Prišli sme a chodiť budeme, v túžbe byť znovu a znovu aspoň chvíľu pri Tvojich nohách v dialógu s Tebou, ponorení v krásnych spomienkach na Teba, na Tvoje láskavé a múdre slová, ktoré sa tak hlboko vryli do našich sŕdc., vďaka ktorým si Ty nikdy neumrel a nikdy neumrieš, lebo žiješ v nás.

Lacko! V závere recenzie knihy Fáračky a smoking si mi napísal: „Mal by som autorovi kníh namiesto kvetu podať kamienok, ktorý som si priniesol z tunela pod Simmeringerhauptstrasse, v ktorom som koncom vojny pracoval pod zemou ako Kriegsgefangener – vojnový zajatec. To znamená, že aj ja som tak trocha „baník“.

Je osud aj baníka, že ráz príde čas, že z pod zeme nevyfára a navždy zostane pod zemou. Tak odpočívaj tam v pokoji a Zdar Boh! Lacko Náš! V slnečnom svite spomienok na Teba, každý deň, žiješ v nás! Vieme, že zákon života to zariadi tak, že na Tvoju storočnicu osudom delegovaná menšia skupina  z nás  Ti nad oblakmi zavinšujeme už "osobne",  je želaním nás všetkých, aby tu  pri Tvojich nohách vo štvrtok 19.septembra roku 2024 niekto z nás stál!. Preto Vážime si toho, že dnes môžeme tu pri Tvojich nohách byť ešte všetci!

Tak Zdar Boh Lacko! 
S úctou Marián Krčík