XIV. Celoslovenské stretnutie rodu Kováčik

Detva 5. júl 2014

Záujem o stretnutia nositeľov priezviska Kováčik pretrvávajú. V sobotu 5. júla cesty malých kováčov, zo všetkých regiónov Slovenska smerovali do mesta folklóru Detvy. Pri prezentácii sa ich stretlo 148. Organizátori každému pripli vizitku na ktorej bolo len meno a obec, alebo mesto odkiaľ prišiel. Priezvisko bolo rovnaké, preto ho ani my nebudeme uvádzať.

Prvé kroky účastníkov smerovali do kostola Sv. Františka na spoločnú omšu. Celebroval ju náš František, kňaz farnosti Veľké Bielice pri Partizánskom. Venoval ju pripomienke príchodu a posolstvu slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda a za nositeľov priezviska Kováčik.

Nasledoval presun do novootvoreného domu kultúry Andreja Sládkoviča (po prestavbe). Pred ním sa najprv vykonalo spoločné fotografovanie. V sále Domu kultúry účastníkov privítal organizátor Milan z Detvy s primátorom mesta Jánom Šufliarským. Súčasne poďakovali všetkým, ktorí podporili toto stretnutie.

Po prípitku a obede, prišlo na rad predstavenie účastníkov. Po vyzvaní, kto je tu z Čierneho Balogu, postavilo sa ich 38, z Brezna 14, Lučenca 12, Oravy 12, Ponitria najmä z Chynorian 8, Lehoty pod Vtáčnikom 6, Bánoviec 5, Trenčína 8, Myjavy 8, z Martina, Nitry, Bratislavy... Domácich Podpoliancov zastupovalo 19 účastníkov. Najstarším účastníkom bol 82 ročný čiernobaločan Štefan s prímenom Lasica, ktorý sa naviac zúčastnil všetkých doterajších stretnutí. Najmladšími boli znova päť a polročné trojičky Hanka, Jakubko, Adelka z Banskej Bystrice. Tešili sme sa s nimi už piatykrát. Prvýkrát boli na stretnutí v roku 2009 v Dolnom Kubíne ako polročné. Z mien, ktoré mali prítomní Kováčikovci, teraz najpočetnejšie zastúpenie mali Milan a Anna. Zhodne po osem jednotlivcov.

V kultúrnom programe najprv vystúpila ženská časť folklórneho súboru Podpoľanec (muži odišli na vystúpenie do Východnej). Doprevádzala ich ľudová hudba Dominika Václava. Povzbudili i talenty z radov účastníkov. Sestry Agátka a Zuzka z Dolného Kubína, prišli na javisko zaspievať ľudové z Oravy. Svoje prvé vystúpenie si pripravili i trojičky. Trochu aj s pomocou rodičov Jozefa a Marcely v  ňom prítomným zaspievali, zarecitovali a nakoniec aj zatancovali.

Ľudová hudba už z javiska neodišla, začala vyhrávať prítomným do tanca. Program spontánne preriastol do tancovačky, cifrovačky všetkých prítomných ... Ej na tej Detve studňa murovaná.... Zahanbiť sa nechceli dať ani skôr narodení. Prestávky vypĺňal humorným slovom najmä ľudový rozprávač a organizátor v jednej osobe Milan z Detvy.

Bolo treba doplniť aj energiu. Zruční kuchári pod vedením Márii navarili na dvore vo veľkom kotle gulášu z diviny. Bolo to lepšie ako švédske stoly. Každý si mohol nabrať koľko chcel a niektorí si dali aj dupľu. Nebol problém aj do pohárov na cestu domov.

Čas rýchlo ubiehal. Ďakovali sme Detvancom, najmä organizátorovi Milanovi s rodinou, za veľký spoločenský zážitok. Atmosféra dobrej zábavy a spolupatričnosti priniesla aj rozhovory o ďalšom pokračovaní. Ako na to a v ktorom regióne. Je viac možností. Môže to byť aj Bratislava ? Tam žije viac ako 1000 nositeľov priezviska Kováčik. Alebo Myjava ? Na prípravu definitívy má organizačný výbor skoro ešte rok.

Text a foto: Milan s prímením Komovka z Brezna

Viac fotografií nájdete na Google+ (Milan Kováčik)