27. ročník Pochodu vďaky z príležitosti 69. výročia oslobodenia mesta Brezna

Brezno, 18.01.2014

Sobota ráno 18. januára nebola pre turistiku veľmi lákavá. Predpoveď hmly a mrholenie. Odhodlanie dodržať tradíciu a turistickým pochodom si pripomenúť 69. výročie oslobodenia nášho mesta, znamenalo opustiť teplo domova. Na námestí sa zišla 20 členná skupina pozostávajúca z členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov ZO č.2, Klubu slovenských turistov Podbrezová a občanov mesta. Energiu im dodala aj prítomnosť primátora Jaroslava Demiana, s ktorým spoločne položili k soche partizána veniec vďaky. V následnom príhovore primátor ocenil význam a vytrvalosť, každoročne si pripomenúť obete za ktorých sa rodila sloboda. Vyjadril uznanie aj prítomným turistom, že aj voľbou trasy pochodu cez vyššie položený horský terén - po stopách osloboditeľov, si chcú pripomenúť náročnosť, ktorú museli sovietske a rumunské vojská prekonať v nepohode a veľkej zime 31. januára 1945 pri oslobodzovaní mesta.

Po pietnom akte primátor vyprevadil turistov do pripraveného autobusu smer Čierny Balog. Cestou po zástavkách zbierali ďalšie skupiny. Viac turistov ich čakalo aj na Čiernom Balogu, takže celkový počet dosiahol slušných šesťdesiatpäť odhodlaných.

Pochod sa tradične začína pri mohutnom pamätníku SNP nad obcou Čierny Balog, kde ich privítal predseda ZO SZPB Čierny Balog Ján Sitarčík. Po spoločnom položení kytice na pamiatku padlých sa prítomných prihovoril tajomník Oblastného výboru Anton Pôbiš. Vyzdvihol aj skutočnosť, že pochod má prívlastok Memoriál Jána Zemku, po jeho zakladateľovi, priamemu účastníkovi a funkcionárovi SZPB. Predseda ZO č.2 SZPB v Brezne Milan Kováčik, oboznámil prítomných s novými historickými faktami, ktoré súvisia s oslobodzovaním mesta Brezna.

Podľa kroniky mesta Brezna, pouličný boj v meste sa začal 31. januára 1945 v skorých ranných hodinách a predpoludním bolo mesto takmer celé oslobodené. Nepriateľ sa však nevzdal a na západnom okraji mesta - v Banisku zaujal obranné postavenie. Vytvoril obrannú líniu Mýto p. Ď., Banisko, Lúčky. V jej najvyššom bode v juhozápadnej časti chotára kóta Hnusnô 750 m n.m. vybudoval dômyselný systém bunkrov, z ktorých ďalších 6 týždňov nemilosrdne odstreľoval mesto delostrelectvom. Skutočné oslobodenie mesta Brezno, po dlhých bojoch v krutej zime, teda pripadá až na 7. marec 1945, deň oslobodenia obce Valaská, ktorá je prvou obcou na západ od Brezna. Obete, ktoré prinieslo toto oslobodenie sa rôznia, ale iba v počte padlých rumunských vojakov. Pokiaľ v monografii Brezno v premenách času - vydalo štúdio Harmony 2005, sa na stranách 75 a 98 odvolávka číslo 71, sa uvádza 52 padlých sovietskych, 72 miestnych civilistov a iba 23 Nemcov. Pokiaľ ide o Rumunov citujem ...“ v Brezne bolo pochovaných a identifikovaných 320 rumunských vojakov“,. V knihe Brezno sedemstoročné - vydalo Stredoslovenské vydavateľstvo 1965 sa na strane 119 uvádza, citujem ...“ V priebehu 6 týždňov trvajúcich bojov padlo v Brezne a jeho blízkom okolí, ... 3000 rumunských vojakov. Tento údaj potvrdzuje kronika obce Valaská, kde kronikár Anton Kúdelka zaznamenal, citujem z publikácie Petry Dzurmanovej - Brezno v spomienkach, strana 22 ...“ v bojoch na spomínanej línii zahynulo, ... okrem iných aj 3000 rumunských vojakov a dodáva, že rumunskí vojaci boli do tuhej zimy nedostatočne odetí a obutí, celí premočení sa hriali iba pri ohni najmä v bunkroch v doline Lazná. Hodnovernosť uvedeného citátu potvrdila aj autorka článku Mária Luptáková z Valaskej.

Skúsený starší turista Július Kliment, ktorý mal na starosti výber trate, uviedol najprv niekoľko organizačných pokynov. Následne ich cez horu vyviedol na náhornú plošinu Koreňová (861 m.n v.), s prevýšením 400 m. I keď počasie s hustou hmlou ich obralo o všetky výhľady či na Brezno, alebo na okolité vrchy, príjemne ich prekvapili členovia SZPB Milan Medveď a Ján Zemko, ktorí v predstihu pripravili vatru na ktorej si mohli príchodzí začať opekať. Teplo ohníka a vôňa opekania ich spájalo v dobrej nálade. K humoru prispela aj relikvia skutočného ruského samopalu. Ani sychravé počasie neubralo na atmosfére pohody, ktorá ich sprevádzala aj počas celého zostupu až do cieľa, ktorý bol v reštaurácii Autoservis v mestskej časti Mazorník. Možná, že budú aj pochybovači, ale skutočne tam prvý dorazil najstarší účastník pochodu, dnes už skoro 76 ročný Ing. Ivan Babocký. Po usadení a malom „ohriatí sa“ sa ujal svojej harmoniky Stanislav Kester st. a dokázal, že ani pribúdajúce rôčky mu neuberajú na výdrži a umení strhnúť svoje okolie peknou slovenskou pesničkou a nechýbali ani ruské bojové.

Účastníci si pochvaľovali celý priebeh podujatia, čo je súčasne záväzok pre organizátorov a šanca, že prebudíme záujem a pritiahneme aj ďalších. Organizátori pochodu ďakujú všetkým, ktorí podporili aj 27. ročník Pochodu vďaky. Primátorovi mesta Brezno Ing. Jaroslavovi Demianovi za patronát nad podujatím a príspevok z vlastného, z ktorého sa ušetrilo aj na ďalšie akcie. Mestskému športovému klubu za príspevok a prednostke Okresného úradu za Tatranský čaj k posilneniu tela a ducha. 

Text: Milan Kováčik, predseda ZO č. 2 SZPB v Brezne
Foto: Roman Suja, Milan Kováčik

Viac fotografií nájdete na našej Facebook stránke, alebo na Google+