80 rokov folklórnej skupiny Kýčera v obci Čierny Balog

V sobotu 23. novembra o 18.30 hodine sa začne v Kultúrnom dome na Čiernom Balogu slávnostný program, ktorý pripravila folklórna skupina Kýčera (ďalej len FSk Kýčera), aby si so svojimi sympatizantmi spoločne pripomenuli 80. výročie založenia.

Začiatky neboli jednoduché. V roku 1933 hospodárska kríza, priniesla do obce nezamestnanosť a s ňou hlad. Nespokojnosť vyvrcholila masovým štrajkom 6. júna. Vrchnosť si privolala na pomoc žandárov z Brezna. Vášne narastali a krv začala tiecť na oboch stranách. Štrajk bol síce potlačený, ale nenávisť ostala. Našťastie vznikla aj sila, ktorá ju tlmila.

V obci novozaložená Matica slovenská dala podnet k založeniu Národopisnej krojovej skupiny. Pieseň, tanec a ľudová hudba ľudí spája. Úlohy zakladateľov sa zhostili miestni učitelia Eugen Kollár a Jozef Gajdoš. Už v októbri 1933 referent národopisu Profesor Karol Plicka uznal „krojovú skupinu“ za schopnú verejne vystupovať a odporučil ju na Národopisné slávnosti na Sliači, kde 1. júla 1934 očarila a získala striebornú plaketu. Eugen Kollár odišiel z Čierneho Balogu v roku 1936. Jozef Gajdoš (1906 -1989, pochovaný v Čiernom Balogu) pokračoval vo vedení skupiny s prestávkou počas vojny, fakticky až do roku 1968. Folklórne bohaté zázemie, chuť mladých ľudí niečo dokázať, začali prinášať svoje výsledky. Medzi ne patrí vítanie prezidenta Dr. Eduarda Beneša 2. septembra 1945 v Brezne, ktorí ich súčasne pozval na vystúpenie do Prahy - Hradčany. Dokladuje to ich spoločná fotografia podpísaná prezidentom 28. októbra 1945. Nasledovali vystúpenia po celom bývalom Československu. V roku 1956 mali česť otvárať prvý ročník Celoslovenských slávností vo Východnej. Tu ich prvýkrát oficiálne predstavili ako Národopisnú skupinu Kýčera. Názov podľa horského hrebeňa Kýčera s priľahlou lúkou (1025 m n.m.) o ktorej sa spieva v čiernobalockej trávnici „ Kýčera, Kýčera, daj bože večera.... Zložili ju mladí ľudia, ako prosbu na oddych, pri ťažkej práci v rozľahlých čiernobalockých horách.

Po roku 1968 v nastúpenej ceste propagácie folklóru a obce Čierny Balog, pokračovali Slavomír Auxt-Chudove, primáš Julo Bartoš-Šuko so svojou kapelou, Pavol Ťažký-Meliška, Ľubo Medveď-Ondríkove... Skupina si svojou originalitou vydobyla pevné postavenie na folklórnej scéne a nechýbala na žiadnom z významných folklórnych festivalov - Heľpa, Detva, Východná, Strážnica na Morave.. Po roku 1989 sa viackrát predstavili aj v zahraničí.

V súčasnej dobe FSk Kýčera má 51 členov vo veku od 11 do 71 rokov. Spolupracuje so 6 člennou ľudovou hudbou Nátura. Organizačnou vedúcou je Miroslava Rosíková - Rárošove. Jej dcéra detská FSk Malá Kýčera má 40 členov.

O budúcich zámeroch skupiny umelecký vedúci Pavel Ťažký-Meliška hovorí citujem: „V mene svojom a dúfam, že aj v mene všetkých doterajších a budúcich vedúcich sľubujem, že FSk Kýčera, bude aj naďalej pracovať na rozvíjaní svojej identity, na spracovávaní folklórneho materiálu svojej obce. Zachovávať jeho čistotu, osobitný štýl, krásu ľudového kroja a lásku k piesňam. Viesť členov ku všetkému, čo ich spája s rodným krajom”.

V závere chcem ešte upriamiť pozornosť na možnosť zakúpenia si dvoch publikácií najprv od autora Milan Kováčik - Historické momenty a ľudové tradície obce Čierny Balog a Kolektív autorov - Handeľský nárečový slovník (Handeľská reč).

Autor: Milan Kováčik