Utorok, 10. septembra 2013 • 09:04.44 • zaujímavosti
3134x
Školy na Slovensku v šesťdesiatych - sedemdesiatych rokoch zápasili s nedostatkom kvalifikovaných pedagógov, a preto mnohokrát za katedru zasadli aj nekvalifikovaní ľudia. Najhoršie na tom boli oblasti Slovenska ako Kysuce, Orava, Gemer, Horehronie.. Prví absolventi pedagogických škôl si v tom čase nemohli vyberať, kde chcú učiť - dostávali miesta na tzv. umiestenky.
A tak aj do horehronských dedín s veľkým počtom žiakov prichádzali mladí učitelia z rôznych miest Slovenska. Pre dedinu, v ktorej začali pôsobiť, boli vždy prínosom. Nielenže boli plne kvalifikovaní, veď absolvovali rôzne typy pedagogických škôl, najčastejšie pedagogické fakulty. Prinášali však do obcí nové zvyky, novú kultúru, nové obzory...
Bolo to tak aj na Bacúchu, kde tiež prišlo v tom období veľké množstvo nových mladých učiteľov. Niektorí sa tu oženili či vydali, postavili si dom, usadili sa. No práve vďaka nim sa vyučovací proces v škole, metodika, vyučovacie postupy, ale aj kultúra a osveta v obci zmenili.
Na toto všetko si spomínali bývalí učitelia, ktorí za posledných 50 rokov vyučovali v horehronskej obci Bacúch. K organizátorom stretnutia patrili: Mgr. Mária Cesnaková, bývalá učiteľka ZŠ Bacúch, súčasná riaditeľka PaedDr. Monika Brozmanová a Obecný úrad v Bacúchu. Pred päťdesiatimi rokmi bola bacúšska škola plne organizovaná a prekypovala deťmi, veď mala 9 ročníkov a 18 tried. V súčasnosti je to málotriedna škola, spojená s materskou školou. Mladí učitelia, ktorí na umiestenky prišli na Bacúch, prekypovali nápadmi a čulo sa zapájali do spoločenského života obce.
Na stretnutí bývalých učiteľov v ZŠ Bacúch sa stretlo viac ako 30 pedagógov. Po privítaní organizátormi stretnutia si pospomínali na svoje učiteľské začiatky a pozreli si pekný program detí ZŠ: tvorivo- dramatickú inscenáciu rozprávky Šípová Ruženka. Po zápise do Pamätnej knihy nasledovala prehliadka tried a opäť spomienky...Oceňovali pokojné a tvorivé ovzdušie bacúšskej školy a prijatie žiakmi či občanmi. Zažili veselé príhody a medzi nimi a bacúšskymi deťmi tu vznikali väzby na celý život. Po prechádzke obcou si počas posedenia s občerstvením v peknej reštaurácii v bývalom mlyne opätovne spomínali na svoje učiteľské začiatky.
Všetci však úprimne ďakovali Mgr. Márii Cesnakovej za jej vynikajúci nápad zorganizovať stretnutie.
Vďaka, Marienka, bolo to výborné. Radi si to opäť zopakujeme.
Autor: Mgr. Eva Hančáková