Neznámy ruský partizán Mišo

Brezno, 08. máj 2013

Tetka Zacharka, plným menom Mária Zacharová rodená Pančíková z Čierneho Balogu, z osady U Jergov tohto roku v marci dovŕšila 85 rok svojho života. Nemala ho ľahký. S manželom Rudom vychovali štyri deti, syna a tri dcéry. Manžel ju však opustil na večnosť pred tridsiatymi rokmi. Starosť o rodinu, jej zabrali všetok čas, tak sa o spoločenské dianie zaujímala len okrajovo. Napokon ostala sama, ale v kľude si užíva jeseň života. Teší sa z priazne svojich detí, vnukov a pravnukov, ktorí ju nielen navštívia, ale i pomôžu.

Detstvo prežila medzi horami zastrčenej čiernobalockej osade Dolina. Počas vojny tam bolo rušno. S partizánmi boli ako jedna rodina. Všetko čo bolo v osade zdravé pomáhalo ako mohlo. Mária mala šestnásť, partizánom prala šaty, zásobovala, škrabala zemiaky, z ktorých u susedov „U Kršov“, piekli pre nich zemiakový chlieb...

Po potlačení Povstania do zadnej časti ich spoločného dreveného dvojdomu, do Giertlov, prichýlili 21 ročného ruského partizána. Bol strednej postavy, tmavé kučeravé vlasy, priateľský. Dievčatám sa páčil. Vedeli o ňom iba to, že bol z Krasnodaru. Nazvali ho Mišo. Mišo často z osady odchádzal, ale keď sa vracal, tešil sa v ich spoločnosti. Učili ho po slovensky a spievať slovenské pesničky, brali ho zo sebou aj na priadky. Ešte na Troch Kráľov t.j. 6. januára 1945 sa s ním vozili dole osadou na saniach - krnohách, vraj aby v lete nariastol dlhý ľan.

A potom sa to stalo. Do Giertlov prišli za Mišom neznámi, falošní partizáni. Hneď pochopil, že je zle. Chcel sa brániť, ale nestihol ani pištoľ vytiahnuť. Guľka od vraha mu preletela hlavou a pokračovala cez tenkú drevenú stenu do susedov, kde mala Máriina matka, dreveným vekom zakrytý šijací stroj. Veko šijacieho stroja guľka prevŕtala tiež. Teta Mária ho opatruje dodnes (mám jeho fotografiu).

Falošní partizáni potom mŕtveho Miša vytiahli na náprotivný kopec, kde ho v hore zahrabali do jamy, pod korene vyvráteného smreka. Miesto hrobu obľúbeného mladého človeka si osadníci poznačili na trvalo. Z kameňov urobili ohrádku. Dievky tam každú jar nosili kvietky. Teta Mária sa po vydaji v roku 1953 odsťahovala k manželovi do osady Nový Krám, ale rok, čo rok prišla upraviť jeho hrob. Posledných 10 rokov, jej to vek a zdravotný stav nedovoľuje. Starostlivosť o hrob však po nej prevzala chalupárka Ľubka Kováčiková.

V máji 2008 v týchto miestach bývalí osadníci Doliny postavili a vysvätili kaplnku Panne Márii Fatimskej. Dá sa orientačne povedať, že oproti nej je stráň kopca, v ktorej je pred bežným ľudským okom ukrytý hrob Miša. Dnes je stráň pustá, lebo hora bola vyťažená. Provizórny hrob však vďaka láske a súcitu pretrval už 68 rokov. Tohto roku v apríli už vysádzali nové stromčeky. Vyrastie nová hora, ktorá pohltí aj hrob neznámeho ruského partizána Miša, alebo?

Text a foto: Ing. Milan Kováčik,
podpredseda Oblastného výboru SZPB na Horehroní