V Brezne pred 68 rokmi a 26. ročník Pochodu vďaky

Brezno, 19. január 2013

V mierových časoch vnímame zimné časy a sneh nielen cez starosti, ale aj radosť, najmä z možnosti vyžitia sa v zimných športoch.

Koniec januára 1945 sa na Horehroní vyznačoval silnou zimou a množstvom snehu. Život naviac sužovala stále vojna, ktorá prinášala množstvo utrpenia. Všetky ťažkosti pomáhala našim predkom prekonávať nádej, že vojna začína vstupovať do svojej rozhodujúcej fázy - vyhnať nenávideného agresora. Vojská osloboditeľov, Červenej armády z II ukrajinského frontu a 4 rumunskej armády, po zlikvidovaní nepriateľského odporu v Čiernom Balogu a pri obci Michalová mali od  južného smeru k Breznu cestu voľnú. Nepriateľské jednotky, ktoré kládli odpor v údolí horného Hrona na východ od Brezna museli urýchlene ustupovať, lebo im hrozilo nebezpečenstvo obkľúčenia. Podľa Kroniky mesta Brezno, pouličný boj v meste Brezno sa začal 31. januára v skorých ranných hodinách a už predpoludním bolo mesto takmer celé oslobodené. Nepriateľ sa však nevzdal. Na západnom okraji mesta, pri roľníckej škole v Banisku zaujal obranné postavenie. Rovnako na juhozápadnom okraji chotára na najvyššom bode - kóta Hnusnô (750 m.n.m.), si vybudovali dômyselný systém bunkrov. Výškovú terénnu výhodu využili na 6 týždňové nemilosrdné ostreľovanie mesta delostrelectvom. Životy občanov boli znova ohrozené, preto osloboditelia rozhodli o úplnej evakuácii. Prejavila sa veľká solidarita už oslobodených obcí Horehronia - Polomky, Heľpy, Pohorelej, Šumiaca, Pohronskej Polhory..., ktoré od 3 - 22. marca prichýlili breznianske rodiny. Niektoré aj s dobytkom. V meste zostali iba rumunské a sovietske vojská a z občanov vytvorená mestská milícia, ktorá mala za úlohu chrániť majetok spoluobčanov, likvidovať požiare spôsobené výbuchmi delostreleckých granátov a mín, vytvárať podmienky na úspešnú bojovú činnosť vojsk osloboditeľov. Boje o Brezno fakticky skončili iba 6 a 7. marca oslobodením obce Valaská. V priebehu týchto 6 týždňov padlo v Brezne a okolí 52 sovietskych vojakov, 320 rumunských / z nich 24 dôstojníkov /, 72 miestnych občanov a iba 23 fašistov. Obec a ZO SZPB Valaská na znak vďaky, obnovili v roku 2010, práve pri kóte Hnusnô pomník rumunským vojakom. Pre pekné výhľady je vhodný ako cieľ vychádzok do prírody.

V týchto dňoch si pripomíname už 68 rokov od týchto pohnutých udalostí. Členovia SZPB ZO č. 2 v Brezne s podporou Ms. športového klubu a pod patronátom primátora mesta Ing. Jaroslava Demiana pripravili už 26. ročník turisticko - lyžiarskeho Pochodu vďaky. Pochod sa začína tradične pri mohutnom pamätníku SNP v Čiernom Balogu a vedie cez vrch Koreňovú ( 861 m.n.m. ), do Brezna - 12 km, s prevýšením 400 metrov. Po spoločnom položení kytice na pamiatku padlých sa prítomných za hostí prihovorili prednostka Obvodného úradu v Brezne Ing. Alena Kaánová, tajomník Obl. výboru SZPB Anton Pôbiš, starosta obce Čierny Balog Ing. František Budovec, ktorý nás súčasne pozval na ich Pochod vďaky, ktorý sa uskuteční v nedeľu 27. januára.

Športovec, sedemdesiatnik Július Kliment, ktorý mal so svojim tímom na starosti prípravu trate, uviedol pár organizačných pokynov, podľa ktorých sme sa najprv zoradili aj pri štarte. Na čelo sa postavili stále účastníčky, turistky prednostka Ing. Alena Kaánová a primárka MUDr. Milka Bučková. V dlhom 72 člennom peletóne bol najstarším účastníkom 75 ročný člen SZPB Ing. Ivan Babocký, najmladším 11 ročný Jaroslav Auxt, z najďalej Ján Ostrihoň z Detvy.

V cieli, kaviareň pri autoservise v Brezne vládol dobrý pocit a spokojnosť, že sme si spoločne uctili pamiatku tých, ktorí bojovali a padli za našu slobodu, za pohyb prírode s výhľadmi na všetky svetové strany a ako na dlani aj na slobodné kráľovské mesto Brezno. Odmenou za športový výkon miestami aj brodenie sa v hlbokom snehu bola bageta pre každého účastníka.

Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli k tomu, že sa aj ďalší ročník Pochodu vďaky vydaril.

Text a foto: Ing. Milan Kováčik, predseda ZO č. 2 SZPB v Brezne