Kamene v dlažbe pripomínajú obete holokaustu z Brezna

Brezno, 31. október 2012

Na námestí pribudli tri kamene s menami členov rodiny Mittelmanovcov, ktorí boli násilne odvedení z mesta a neskôr popravení v Treblinke a Sobibore. Brezno sa tak stalo prvým mestom na Slovensku, v ktorom osadili kamene, o „ktoré sa potknete“.

V stredu dopoludnia boli okoloidúci v Brezne svedkami výnimočnej udalosti. Na námestí pred budovou s popisným číslom 41 sa uskutočnil pietny akt na počesť bývalých občanov mesta. Nemecký umelec Günter Demnig nainštaloval pred budovu tri spomienkové kamene, ktoré ich budú pripomínať.

Rodina Mittelmanová bola známa svojimi lahôdkami a výrobou bryndze, ktorú exportovali aj mimo mesta. Tak, ako väčšina židovských obyvateľov boli počnúc 27. marcom 1942 Hugo, Šarlota a Alica násilne odvedení z mesta a neskôr popravení v koncentračnom tábore.

Primátor Jaroslav Demian v príhovore vyjadril poďakovanie a ocenil prácu organizácie. „Je dobré, že si môžeme takýmto spôsobom uctiť pamiatku našich bývalých občanov a zamyslieť sa nad nezmyselnosťou prenasledovania určitého etnika len kvôli rozdielnosti náboženského vyznania“. Primátor ďalej krátko opísal históriu židovskej náboženskej obce v meste a odovzdal slovo rodinným príslušníkom obetí.

Pietneho aktu sa zúčastnili aj vnúčatá zavraždeného obchodníka Huga Mittelmana, pán Ivan Belan a pani Alica Frühvaldová. Obaja vyjadrili túžbu, nech sa už nikdy v živote nič podobné nezopakuje. Pani Alica nám poskytla pár výňatkov z pripravovanej knihy spomienok, ktoré za života zapísala ešte ich matka, dcéra pána Huga:

Dlhé roky pred II. svetovou vojnou bol na Hlavnom námestí v Brezne obchod s lahôdkami. Patril  Hugovi Mittelmannovi. Voňavé čokolády, bonboniery, cukríky ale aj švajčiarske syry a dobré vína patrili medzi tie najväčšie delikatesy. No to najdôležitejšie, to bola bryndziareň vo dvore domu, kde Hugo Mittelmann vyrábal bryndzu. Lahôdkovú. Vychýrenú široko-ďaleko. A široko-ďaleko ju aj rozvážal na svojom hranatom aute. Naviac, denne odchádzali rýchlikom z Brezna dve päťdesiatkilové geletky do Prahy. Pred obchodom bola aj malá benzínová pumpa, ktorá celkom stačila pre tých pár krásnych hranatých áut, čo vtedy chodili po cestách.

S účtovníctvom pomáhala Hugovi manželka Šári. Neskôr, keď povyrástli, v obchode pomáhali aj dcéry  Edita a  mladšia Alica. Vo sviatočné dni sa šli pomodliť do malej synagógy neďaleko námestia. V obchode aj  v bryndziarni boli dvaja pomocníci, ktorí sa u nich vyučili a dlhé roky tam aj pracovali.

Rok čo rok pred Vianocami zasadla celá židovská rodina Huga Mittelmanna spolu so svojimi pomocníkmi - kresťanmi - k sviatočnému stolu. Spolu zvykli ukončiť rušné predvianočné obdobie. Spolu, pri jednom stole, vítali sviatky. Každý tie svoje. Na stole stál chanukový svietnik a vedľa stola malý vyzdobený vianočný stromček....

Takto nažívali až do doby, kým tesne pred 2. svetovou vojnou, vo vojnovom Slovenskom štáte nevyvrcholili protižidovské nálady a kým neboli prijaté protižidovské zákony. Hugo Mittelmann musel zrazu všetko, čo mal, odovzdať. Obchod, bryndziareň, pumpu. Spočiatku musela jeho rodina zanechať „len“ svoj spôsob života.

Hugo spolu s bratom Emilom museli deň čo deň chodiť na stavbu breznianskej železničnej stanice. Robili tie najťažšie stavebné práce, na aké neboli zvyknutí. Ani ich priatelia, hoci pracovať veľa vedeli po celý život.

A ešte čosi museli. Museli byť označení! Na základe prijatého židovského kódexu, nariadenia 198 z roku 1941, museli viditeľne nosiť žltú Davidovu hviezdu. Hugo Mittelmann bol neskôr zaradený do  transportu dňa 28. marca 1942. Miesto určenia - Treblinka. Šarlotu Mittelmannovú s dcérou Alicou vzali  o dva mesiace neskôr, 6. júna 1942. Miesto určenia - Sobibor.

Medzinárodný projekt Stolpersteine sa zameriava na pripomínanie si obetí nacistickej genocídy prostredníctvom dlažobných kociek s údajmi o konkrétnych zavraždených osobách. Sú to kamennomosadzné platformy, ktoré sa vsádzajú priamo do dlažby chodníka pred dom, v ktorom zavraždené osoby žili. Symbolicky majú spájať súčasných obyvateľov s minulosťou mesta.

Podľa slov Jakuba Luntera z organizácie Antikomplex prvé tri kamene v Brezne a následne štyri v Banskej Bystrici sú začiatkom tradície osádzania kameňov na Slovensku. Naša krajina sa tak zaradila medzi dvanásť štátov, v ktorých projekt Stolpersteine prebieha a osadených je už okolo tridsaťtisíc kameňov, z toho v Českej republike viac ako dvesto.

Autor: Alena Šperková, asistentka primátora mesta Brezna