PILOTNÝ ETNOKURZ, alebo ako sa dá nakladať s malými Slováčikmi

V dňoch 26. – 31. august sa uskutočnil v Pohorelej prvý etnotábor. V nedeľu podvečer sme sa stretli v penzióne Hron a boli v ňom sami chlapci vo veku od 8 do 13 rokov.

V pondelkovom doobedí sme sa venovalí tvorbe komunity, kde sme odhlasovali návrh „Horehronskí táborníci“ ,hymnou sa stala piesteň „Pohorelá, Pohorelá to je pekné mesto“...a volil sa kapitán a jeho pobočník. Logo vzniklo fuziou z viacerých návrhou, ale nakoniec získalo najviac hlasov.

Obsah bol náročný na kondíciu, nakoľko bolo celý týždeň bez dažďa, tak sedavé remeslá mali smolu. Už na záver prvého poldňa si chlapci zahrali letnú hru rozvíjajúcu rýchlosť reakcie s názvom „Ide-ide“. V šesťdesiatých rokoch minulého storočia sa ju hrali deti celé prázdninové podvečery po práci na poli. Po obede sa išlo prevracať seno a aj sme si pri tom zaspievali. Večer sa opravovali polámane zuby na hrabliach.

V utorok nasledovala cyklotúra do jaskyne na Starej píle. Ale vždy, ráno sa vydúrali jahňatá na pašu a koza sa upevnila na pribiják a potom večer sa zase zaháňali nazad do stajne. Na 16 km trase sme prešli až do šumiackého chotára, okľukou popod Muránsku planinu. Kráľovú hoľu sme mali ako na dlani. Cestou sme plieskali bičmi a videli popásať sa kravy, ovce a v zlatnianskej obore aj lamy. Neďaleko od nich, hneď za osadou Zlatno pri železničnom priecesti je neprebádaná jaskyňa. Vchod je strašidelný, lebo sa dlho ide po štyroch a veru sa medzi nami našiel sa aj taký, čo sa neodvažil do tej hrôz zahĺbiť. Vo vnútry sa však klemba dvihla až do šesťmetrovej výšky. Po obede sme pohrabali a pozvažali otavu z Kyjakovej lúky do šopy a potom bol tréning futbalu a basketbalu a skandovania, ktoré sme potrebovali v stredu pri zápase našich s futbalistami z Novej Bane.

V stredu sme ráno opäť kosili a potom sme šli na spomenutý zápas. Po ňom nasledovala cyklotura pod úpätie Nízkch Tatier na košiar, kde sme sa stretli so stádom ovečiek a napili žinčice od baču Fera.

Vo štvrtok sme celý deň robili bunker a napriek práci so sekerami a pílami sa nikomu nič nestalo. Potom sme si zahrali na namesti Dámu s obrými figúrami a večer sme si boli v bunkry naklásť oheň.

V piatok sme poroztriasali kozáky (poskladane seno) a pre veľký záujem sme si zopakovali návštevu jaskyne a po obede bola záverečná komunita s odovzdávaním certifikátov a záverečným bejzbolom v Maleckého záhrade. Jednému albumu som dal status KRAJšIE AKO VOĽAKEDY a myslím, že som ňebol ďaleko od pravdy.

Text a foto: Lukáš F. Janoška Kindera

Viac fotografií nájdete na FB