Tradičný turistický výstup na Klenovský Vepor

Brezno, 25. august 2012

Sobota 25. august 2012. Pekné počasie lákalo vyraziť do prírody a príznaky horúčavy prežiť v tieni rozľahlých čiernobalockých lesov. Motiváciou bol tradičný výstup na najvyšší vrch v okolí Klenovský Vepor / 1338 m n.v /, ktorý sa toho roku zapíše ako 39 ročník " Pochodu vďaky po stopách SNP " a 4 ročník " Ku studničke Jánošíkova slza " podľa rovnomennej povesti Ladislava Ťažkého. Akciu pripravil Turistický oddiel a ZO SZPB s podporou obecného úradu Čierny Balog.

V osade Dobroč sa postupne zaregistrovalo rekordných 190 turistov z celého Slovenska, medzi nimi mnoho rodín s deťmi. Organizátori podľa záujmu, pre nich pripravili 3 trasy, ktoré viedli územím v ktorom počas SNP operovali partizánske skupiny a viedli sa obranné boje o povstaleckú obec. Cieľom bolo spoločne si pripomenúť výročie Slovenského národného povstania, do ktorého sa občania Čierneho Balogu pred 68 rokmi aktívne zapojili. Tieto udalosti zvečnil Peter Jilemnický v románe – Kronika / 1947 /. Konečné smerovanie všetkých troch trás však bolo do najvyššieho bodu Klenovskom Vepor.

Od povstaleckého cintorína na Tlstom javore sa na 20 km túru s prevýšením 270 m vybralo cca 80 turistov. Druhá skupina v počte 60 osôb nastúpila na hrebeni Kysuca a zdolávala 15 km s prevýšením 427 m.

Tretia mala 50 účastníkov a zvolila si iba 10 km trasu, ale prevýšením 520 m. Najprv v doline Páleničné s tajomníkom Oblastného výboru SZPB Antonom Pôbišom, predsedom ZO SZPB Ing. Jánom Sitarčíkom a prednostkou Obvodného úradu v Brezne Ing. Alenou Kaánovou položili kyticu kvetov k pamätníku obranných bojov o Čierny Balog a padlého Jozefa Schona. Následne sa presunuli na úpätie Klenovského Vepra odtiaľ vystupovali na jeho južný vrchol - ku Studničke Jánošíkova slza, podľa povesti Ladislava Ťažkého, aby si uctili pamiatku rodáka pri príležitosti nedožitých 88 narodenín / 19 septembra /. Spisovateľ vo svojich románoch, novelách a povestiach zvečnil nielen svoje rodisko, ale ako účastník vojny, popísal svoje zážitky a jej odsúdenie tlmočil cez svojho hrdinu čatára Matúša v románoch Amenmária – sami dobrí vojaci a Evanjelium čatára Matúša.

Ak sme si pri prvých výstupoch na tomto mieste pripíjali na jeho zdravie s vodkou, ktorú nám sám poslal. Od 20 januára 2011 už len na jeho pamiatku. K tomuto výstupu nám liter tuhej slivovice poslala jeho manželka Anna. Riedili sme si ju vodou zo studničky. Zanôtili sme si aj jeden z jeho nápevov ... „Ej, horou, horou poď Lacko domov, Ja by som prišiou keby som, mohou, Ale nemôžem, všetko ma bolí, dorúbali ma v Slovenskom poli“... Do prázdnej fľaše sme potom nabrali vody zo studničky, aby sme 1. septembra na námesti v Brezne pri oslave Dňa ústavy SR poliali Lipku slovenskej štátnosti, ktorú tu pred 20 rokmi zasadil. Česť jeho pamiatke.

Potom sme sa po chrbte mohutného Vepra / kanec, brav v staroslovienčine /, presunuli 2 km na jeho severnú stranu - k Jánošíkovej skale, kde 19. mája toho roku turisti z Klenovca osadili drevenú 2,5 m vysokú sochu Jánošíka. Začiatkom roku 1713 ho drábi ulapili práve v ich obci. Klenovčani takto pridali ďalší príspevok k zvýrazneniu jeho 300 ročnej legendy na týchto miestach.

Zostup z Vepra, tj posledných 7 km, nás poháňala vidina guláša na chate Boldiška. Guláš okorenení štamperlíkom hruškovice ešte umocnil dobrú náladu a športový zážitok. Spokojná bola aj rodáčka, štyridsiatnička Zuzana Voštiarová, ktorá sa pred 10 rokmi vydala do Londýna.

Ostáva nám poďakovať organizátorom na čele s Ivanom Kučerákom za zvládnutie celej akcie a vytvorenie pohodovej atmosféry. To dáva výhľady, že účasť na budúcom jubilejnom 40 ročníku bude znova rekordná.

Text a foto: Milan Kováčik