Cesty, ktoré vedú k ľuďom...

Suché cesty sa v horehronskom regióne zo dňa na deň zmenili na nebezpečné, zákrutami sa hadiace stuhy. Sú pokryté mokrým snehom a kúskami ľadu. Auto s predsedníčkou LIGY AKTÍVNYCH OBČANOV SLOVENSKA – Ľubkou Štugnerovou a ďalšími aktivistkami Evou Hančákovou a Hankou Kanzelsbergerovou sa začiatkom decembra 2011 nebezpečne rútilo po ceste smerom od Brezna k Valkovni - Halny, Bujakovo, Beňuš, Bacúch, Polomka, Závadka, Heľpa, Pohorelá, Pohorelská Maša...Konečne Valkovňa. Tu si konečne vydýchli a z hlavnej cesty odbočili smerom k DSS Tereza. Počas jazdy v aute preberali situáciu a to hlavne fakt, ako nahradiť spev a hru harmonikára Stanka Kestera. Jeho úlohou bolo urobiť skutočnú vianočnú atmosféru. Žiaľ, Stano nemohol ísť z vážnych rodinných dôvodov ( úraz manželky). Rozhodli sa recitovať a spievať.

Kráčajú do vnútorných priestorov zariadenia. Toto stretnutie bude posledné v tomto roku. Predvianočné - veselé a spomínajúce, pretkané krásnymi veršami vianočnej poézie. Pomedzi to rozprávanie veselých príhod o uplynulých zimách a Vianociach, o darčekoch, kaprovi vo vani, zabíjačkách, o snehu, ktorý neraz napadol až po okná domčekov a ráno ho bolo treba odhadzovať.

A samozrejme – čaká ich rozdávanie darčekov. Bola tu nádej, že OZ dostane grant od Nadácie Orange a pre starkých bude možné pripraviť naozaj pekné stretnutie- darčeky, spoločenské hry, koláčiky, tombola...Nestalo sa. Darčeky však nesú a hoci sú to drobnosti, určite potešia.

A už sedia okolo stola - domáci a hostia. Niektorí sú chorí, zostali na izbe. Stretnutie otvorila Ľubka, potom sa prihovorili aj ostatné. Pozdravili známe tváre, niektoré už nenašli. Veselo, optimisticky, ako starí známi, ktorí už v zariadení niekoľkokrát boli a zasa prídu.

Hanka odovzdala pozdrav od detí zo ZŠ Ďumbierska v Banskej Bystrici a rozdávala vlastnoručne deťmi urobené darčeky - drobné, no milé pozornosti, hviezdy poskladané technikou orgiami.

Sedia spolu za stolmi - priniesli si aj slávnostný obrus, voňavé sviečky - pozornosť pre starkých - a srdcia plné súcitu a nádeje. Rozdávajú to všetkým dookola. Každá pospomína veselé a zaujímavé príhody, ktoré zažila alebo o nich počula. Smiech, obzeranie drobností. Vonia káva. A čas beží. Lúčia sa so starkými ako so svojimi vlastnými. Jeden múdry pán z radov obyvateľov domova pri lúčení zašeptal: “Dosah umeleckej poézie je skutočne obrovský. A ten Andrej Sládkovič - tá jeho Marína.. nádhera ! “

Neskôr nad jeho slovami veľa premýšľala. Poézia = nostalgia a smútok?

Lúčenie a cesta naspäť vo fujavici. Stierače primŕzajú, mrzne aj cesta, vytvárajú sa nebezpečné koľaje. V aute je ticho. Všetky tri si premietajú v mysli to, čo práve prežili. No nebolo to nič veselé.

Autor: členky LaoSu