Exluzívny rozhovor s breznianskou rodáčkou a jej manželom o Nórsku

Nórska metropola zažila v poslednom čase najhorší atentát v povojnovej histórií. Aj keď už odvtedy uplynulo niekoľko týždňov, tieto tragické udalosti ma motivovali položiť niekoľko otázok slovenskému veľvyslancovi v Oslo Ing. Dušanovi Rozborovi a jeho manželke breznianskej rodáčke Lucii, rod. Telgarskej, s ktorou som pracoval v Mestskom osvetovom stredisku v Brezne, kde v rokoch 1980 - 1981 bola redaktorkou kultúrno-spoločenského spravodaja. Možno povedať, že to bol jeden z predchodcov našich regionálnych novín Horehronie. Koncom septembra by sa Rozborovci po vyše šesť a polroku mali vrátiť domov.

Otázky pre Ing. Dušana Rozboru, veľvyslanca:

Ako sa vám pracovalo v Nórskom kráľovstve a na Islande, kde ste boli tiež ako veľvyslanec akreditovaný?

-  V Nórskom kráľovstve som využíval predchádzajúce skúsenosti diplomata v každodennom živote, kontaktoch, rozhovoroch či pri početných stretnutiach. Medzi  najpríjemnejšie patria podujatia organizované na Kráľovskom dvore alebo nórskou vládou. V ostatných dvoch rokoch  sme spolu s manželkou  reprezentovali celý diplomatický zbor z titulu mojej pozície doyena, čiže najdlhšie pôsobiaceho veľvyslanca v Nórsku.  Vyvrcholením našich aktivít bola prvá štátna návšteva nórskeho kráľa Haralda V. a kráľovnej Sonji na Slovensku v októbri 2010, ktorá sa zaraďuje medzi najúspešnejšie v histórii Nórska. Počas návštevy boli podpísané dokumenty o poskytnutí grantov z finančných mechanizmov predstavujúce sumu vyše 80 mil. eur na rozvoj Slovenska.  Vzdialenosť Islandu neposkytovala možnosti kontaktu s každodennou realitou v tomto ostrovnom štáte. Intenzita aktivít však tým neutrpela, čoho dôkazom bola minuloročná prvá oficiálna návšteva prezidenta SR v tejto krajine, uskutočnila sa 16 rokov po oficiálnej návšteve prezidentky Islandu na Slovensku.

Akí sú Nóri? Hovorí sa že sú to chladné povahy?

- V našich predstavách, a to si pamätám už z detstva, boli všetci severania chladní, neprístupní a nekomunikatívni. Po siedmich rokoch strávených vo Fínsku a pobyte v Nórsku moje skúsenosti tieto predstavy vyvrátili. Severania sú ľudia racionálni, pracovití, cieľavedomí. Ak si ich získate, máte v nich skutočných priateľov. A to sa mi po celý čas darilo.

Čo vás počas vášho pobytu v Nórsku najviac zaujalo?

- Zaujal ma život v tejto usporiadanej krajine, kde od prvého kontaktu neprehliadnete, že pre Nórov je nemysliteľné nedodržiavanie zákonov. Spravodlivosť, rovné postavenie každého občana - teda aj muža a ženy - alebo boj proti korupcii v akejkoľvek podobe je pre nich každodennou samozrejmosťou. Pritom sú hrdí na svoju históriu i prítomnosť, ktorá im vzhľadom na nepredstaviteľné prírodné bohatstvo zaručuje budúcnosť. Zaujali ma  prírodné krásy tejto rozsiahlej a dlhej krajiny s nespočetnými fjordmi a ostrovmi, horami i údoliami, ako  aj možnosti rybárčenia a konzumácie chutných úlovkov.

V čase útokov na vládne budovy v Oslo ste zaiste boli v ich tesnej blízkosti. Ako by ste popísali vaše prvé pocity keď ste začuli výbuch?

- V čase bombového útoku na vládne budovy som bol vo svojej pracovni na veľvyslanectve. Vyrušilo ma akési zadunenie pripomínajúce hrom. Povedal som si, to bude zase upršaný víkend. Po chvíli som počul sirény policajných áut a ambulancií, a tak som si zapol televízor. Naskytol sa mi neuveriteľný pohľad. Pre Nórov to bol neočakávaný šok nasledovaný ďalším, a to v dôsledku masakru na ostrove Utoya. Najväčším šokom pre nich bola skutočnosť, že páchateľom činov bol jeden z nich, bol to Nór.

Zúčastnili ste sa nejakého pietneho zhromaždenia za obete tejto tragédie?

- V ostatných týždňoch som sa zúčastnil celého radu pietnych zhromaždení, a to ako veľvyslanec SR aj ako doyen diplomatického zboru. Kondolencie, položenie kvetín, zapálenie sviečok, omše a zhromaždenia v katedrále Domkirken, rímsko-katolíckom kostole i v mešite, smútočné zasadnutie parlamentu a vlády za účasti kráľovskej rodiny, to všetko patrí k tým smutným aktom. Navštívil som aj miesto piety v blízkosti ostrova Utoya.

Nórsko sme doteraz vnímali ako bezpečnú krajinu. Myslite si že tieto strašné udalosti túto predstavu pochovali?

- Nórsko bolo a som presvedčený, že zostane bezpečnou krajinou. Opatrenia nórskej vlády a skúsenosti z národnej tragédie dávajú príležitosť veriť, že tomu tak bude aj naďalej.

V ktorých štátoch ste doteraz pôsobili ako diplomat?

- Začínal som na severe Európy, vo Fínsku, kde sa nám s manželkou Luciou narodili obaja synovia. Veľmi radi spomíname aj na Mongolsko, ktoré bolo mojím pôsobiskom vo veľvyslaneckej funkcii. Potom, čo som bol štátnym tajomníkom MZV SR, som strávil šesť rokov ako veľvyslanec SR na Cypre, kde Slovensko si zachováva zvláštne postavenie organizovaním stretnutí lídrov grécko-cyperských a turecko-cyperských politických strán a ďalšími aktivitami napomáhajúcimi vyriešeniu cyperskej otázky. Po niekoľkých rokoch práce v Kancelárii prezidenta SR som bol vyslaný do Nórska.

Koncom septembra vaša misia v Nórsku končí. Čo plánujete do budúcnosti?

- Otázka je ešte otvorená. Možností je niekoľko.  Určite zostanem v sfére medzinárodnej politiky.

Otázky pre Mgr. Luciu Rozborovú:

Môžete charakterizovať váš šesť a polročný pobyt v Nórskom kráľovstve

- Už od prvého dňa sme si predsavzali posunúť nórsko-slovenské vzťahy na čo možno najvyššiu úroveň. Pre mňa osobne to bola veľká výzva pokračovať vo svojej pôvodnej novinárskej profesii a  prezentácii Slovenska v zahraničí aj na slovenskom veľvyslanectve. Z veľkého množstva  kultúrnych podujatí spomeniem vlaňajšiu Eurovíziu, ktorej sa v Osle zúčastnila speváčka Kristína so známou piesňou Horehronie.  Mnohí z nórskych a zahraničných partnerov sa ma počas semifinále pýtali, čo znamená Horehronie a ja som im s  hrdosťou vysvetľovala, že pre mňa je to najkrajší kút na zemi - miesto môjho narodenia a mladosti.

Ako manželka nášho veľvyslanca mali ste svoje starosti. Vyvíjali ste počas vášho pobytu v tejto krajine aj spoločenský prospešné aktivity?

-   Svoj spôsob realizácie som našla aj v Diplomatickom klube, keď sme na rôznych veľvyslanectvách, pri obľúbených spoločenských stretnutiach, tzv. Morning Coffee, mali možnosť odprezentovať špecifiká vlastnej krajiny a gastronómie.  V rámci Medzinárodného fóra sme poriadali rôzne charitatívne aktivity. Ako manželka veľvyslanca som bola veľmi často postavená aj do úlohy hostiteľky pri spoločenských podujatiach,  ktoré sme poriadali. Z postavenia manželky doyena diplomatického zboru mi vyplývajú povinnosti zúčastňovať sa spoločenských aktivít na najvyššej úrovni a často sme pozývaní aj na kráľovský dvor.

Aká je nórska kuchyňa?

- K nórskej kuchyni neodmysliteľne patria ryby a morské živočíchy pripravené na rôzne spôsoby. Výborne chutia rybie polievky s lososom, mušľami, krevetami , trochou zeleniny a so smotanou.  Zážitkom, hneď po našom príchode do Nórska, bolo prvé pozvanie kráľovským párom na oficiálny obed na kráľovský dvor, kde nám servírovali okrem iných špecialít rybu - lutefisk. Pripravuje sa špeciálnou technológiou - lúhovaním.

Kde ste boli v čase výbuchu, ktorý bol v centre Osla? Ako ste to prežívali?

- Na ten osudný deň nikdy nezabudnem. Bola som spolu so svojimi synmi Robertom a Richardom, ktorí trávili dovolenku v Oslo, v  rezidencii. Naše veľvyslanectvo a rezidencia sa nachádza v štvrti vzdialenej asi 3 km od zasiahnutých vládnych budov.  Po explózii som cítila divné chvenie a nevoľnosť. Obrovská tragédia, slzy, žiaľ, smútok, kytice kvetov a horiacich sviečok na pietnych miestach a v uliciach, odkazy živých mŕtvym...nás hlboko poznamenali .

Mohli zamestnanci a rodinní príslušníci nášho veľvyslanectva v tom kritickom čase opúšťať svoje byty?

- Všetci zamestnanci nášho veľvyslanectva a ich rodinní príslušníci sme rešpektovali prísne bezpečnostné opatrenia, nesmeli sme istý čas opúšťať príbytky, obmedzené boli aj telefonické spojenia. Celé to obdobie bolo veľmi stresujúce. Našťastie sa situácia  upokojila a život v Oslo sa dostal do normálnych koľaji. Spolu s manželom sme  navštívili aj pietne miesto na brehu Tirifjordu, v blízkosti ostrova Utoya, kde denne  príbuzní nevinných obetí zapaľujú sviečky a prinášajú čerstvé kvety.

Ako si spomínate na vaše pôsobenie v Mestskom osvetovom stredisku v Brezne?

- V Mestskom osvetovom stredisku som síce pôsobila pomerne krátko, ale mala  som tam  výborných kolegov, kolegyne a priateľov. S niektorými som stále v kontakte, aj keď je naša forma komunikácie limitovaná životom v zahraničí.

Čo by ste odkázali Brezňanom?

- Moje spomienky na Brezno sú, pochopiteľne, poznamenané silnými emóciami. Brezno, to je moje rodisko, tam som chodila do školy, maturovala som a prežila časť života so svojimi dvomi synmi.Vždy, nech som kdekoľvek, pri všetkých našich zahraničných pobytoch, nosím si symbolicky vo svojom srdci kúsok nádhernej horehronskej prírody. Brezňanom si dovoľujem odkázať, aby vždy zostali hrdí na svoju domovinu a želám im veľa takého správneho horehronského entuziazmu a odvahy.

Za rozhovor poďakoval: Daniel Rakyta
Foto: archív rodiny manželov Rozborovcov