Povstanie na Horehroní
sa začalo už 26. augusta 1944

Prípravy na SNP sa v Brezne začínali tak ako na mnohých miestach stredného Slovenska už od včasnej jari roku 1944. Už v marci sa utvoril prvý a neskôr v máji i druhý revolučný národný výbor. Obidva výbory si vytýčili za cieľ podporovať akcie partizánov, materiálne im pomáhať a všetkými prostriedkami pripravovať Povstanie. Tieto výbory nadviazali spojenie s veliteľom miestnej posádky mjr. delostrelectva Samuelom Sekurisom.

Ako iné posádky, tak i breznianska dostala od veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, kde sa práve v tom čase formovalo povstalecké velenie v čele s podplukovníkom Jánom Golianom a majorom Júliusom Noskom, smernice a vojenské príkazy. Začala sa intenzívna spolupráca breznianskej posádky s civilnými zložkami. Počet partizánov vzrástol a bolo sa treba starať aj o ich stravovanie – od vojska sa vynášala konzervovaná káva, riad a iné potreby. Tejto úlohy sa ujali breznianski obchodníci a pekári. Veliteľ miestnej posádky nariadil vytvoriť tajné sklady zbraní, a to v roľnícko-dobytkárskej škole a u Pančíka v Bujakove preto, aby sa obyvatelia v prípade potreby mohli rýchlo vyzbrojiť a so zbraňou v ruke postaviť proti Nemcom. Dvadsiatypiaty august 1944 znamenal otvorený zásah do výkonnej štátnej moci zo strany partizánov, ktorí v hostinci „Pod zeleným stromom“ verbovali chlapcov medzi seba. Obsadili hlavnú stanicu a začali legitimovať cestujúcich. V ten istý deň napadli partizáni okresný úrad a od zriadenca vyžiadali v úrade uskladnené zbrane. Starí a skúsenejší partizáni vnikli do miestnych kasárni a žiadali zbrane, ktoré im nevydali, ale dostali ubezpečenie, že v najbližších hodinách sa vojsko spojí s partizánmi a zbrane podľa potreby budú mať k dispozícií. Udalosti nasledovali rýchlym tempom a ak ten deň bol predohrou Povstania, potom 26. august bol podľa Brezňanov jeho skutočným začiatkom, lebo armáda a bezpečnostné orgány boli už v rukách povstalcov a administratívne úrady prestali zasahovať do vývoja situácie.

Začiatkom septembra sa do Bujakova presídlil štáb brigády Jánošík s jej veliteľom Ernestom Bielikom. Veliteľstvo tejto brigády zabezpečovalo svojim príslušníkom nielen odborný výcvik, ale staralo sa aj o ich politický a kultúrny rast. V priebehu SNP priamo v Bujakove vystúpilo Frontové divadlo a zahralo občanom z okolitých obcí a najmä partizánom tri predstavenia. Členom divadla bol i „Brezňan“ iluzionista Ján Chovanec. Spolu s Chovancom účinkovali Andrej Bagar, František Zvarík, Štefan Móži a mnohí ďalší speváci, muzikanti a herci.

V čase, keď sa odohrávali tuhé boje na jednotlivých povstaleckých úsekoch, Brezno prežívalo letecké bombardovanie, a to najmä kasárni. Do mesta prichádzali prví dôstojníci Červenej armády, ktorých obyvateľstvo úprimne pozdravovalo. V prvej polovici októbra havarovalo na ešte nedostavanom letisku pri Krtičnej ruské lietadlo, ktoré pri pristávaní narazilo na kopec a zapálilo sa. Padlí sovietski letci sú pochovaní na breznianskom cintoríne. Začiatkom decembra 1944 začali v meste kolovať správy, že nemecké gestapo na blízkom kopci, pri zhorenom letisku na Krtičnej zastrelilo mnoho ľudí, ktorých pohádzali do leteckého bunkra. V hromadnom hrobe bolo 31 mŕtvych – z toho 22 mužov, 8 žien a jedno dieťa.

Po rušnom dni (20. decembra), keď cez mesto pochodovali kolóny ustupujúceho vojska, došlo v neskorých večerných hodinách k bombardovaniu. Nad Brezno prileteli rumunské lietadlá a po osvetlení mesta „Stalinovými sviečkami“ dopadali po niekoľkých minútach na mesto ťažké bomby. Bombardovanie trvalo trištvrte hodiny a lietadlá zhodili asi 40 bômb, ktoré zväčša padali na vojenské objekty. Zasiahnutá bola železničná stanica a štvrte mesta Klepuš, Židlovo a Predné Hálny. Po tomto bombardovaní časť obyvateľstva si uvedomila vážnosť situácie, preto sa sťahovala do blízkych obcí a na okolité vrchy.

Nemecký fašizmus zanechal i v Brezne strašné stopy. Nenaplnilo sa očakávanie obyvateľstva, že mesto bude ušetrené od bojových hrôz. Bombardovanie, sedemtýždňový front, ostreľovanie mesta a ťažká okupácia spôsobili obyvateľstvu mnoho sĺz a bolesti.

Text: Daniel Rakyta
Snímky: archív Múzea SNP

Zdroj: Brezno sedemstoročné
Poznámka: Tento článok je krátený a v plnom znení bol uverejnený v denníku Slovenská republika 24. augusta 1995.