Prihorúci august 1968 v Brezne

Tak a znovu je tu to neblahé už 43. výročie vpádu cudzích vojsk na územie Československa v auguste 1968, ktoré si pripomíname ako na tragické obdobie našej histórie. Nevítaná návšteva prišla na sovietskych tankoch 21. augusta podvečer aj do Brezna.

Ich veliteľom bol mjr. Sokolčík , „zdržali“ sa tu tri dni a presunuli sa smerom na Poprad. Vystriedali ich bulharské vojská ktorým velil tiež major, ale Lazar Lazarov. Z mesta odišli koncom septembra. Pri presune sovietskych vojsk cez breznianske námestie boli tanky nútené obchádzať kvetináče a portrét Alexandra Dubčeka, ktoré tam položili študenti. Skupina mladých ľudí otáčala smerovky na križovatkách, aby kolóny aut blúdili. Vojenská technika okupačných vojsk sa sústreďovala v priestoroch neďaleko breznianskych kasárni, čo bolo obtiažne i fotografovať a to len z auta, alebo zo strechy činžiaka. „Lovci“ týchto snímok riskovali najmä v priestore nad Baldovským mostom, kde sa konali „horúce dialógy“ medzi sovietskymi vojakmi a a obyvateľmi nášho mesta, pretože boli chvíle, že sovietsky dôstojník namieril na fotografa aj zbraň a chcel zničiť negatívy filmu.

Na protest proti tejto intervencií sa už 23. augusta uskutočnil hodinový generálny štrajk, do ktorého sa zapojilo celé Horehronie. Svoj odpor vyjadrovali občania aj podpisovou akciou, písaním hesiel, kreslením plagátov a vydávaním letákov. V ten istý deň sa k sovietskym vojakom dostavila pred kasárne skupina zástupcov strojárenských podnikov z Horehronia a odovzdali im protestnú rezolúciu v ruskom jazyku na znak nesúhlasu okupovania nášho územia. Zástupcovia bulharských vojsk 27. augusta protestovali v MsNV proti heslám, ktoré sa nachádzali v meste, najmä proti nápisu „Zdes živjot zachvatčiki“, umiestnenému na kasárenskom múre v blízkosti tábora okupačného vojska. V posledný augustový deň sa pracovníci horehronských podnikov pripojili k miliónom ľudí Československa a nastúpili do „Dubčekovej smeny“. V breznianskej Mostárni sa jej zúčastnilo 2.915 pracovníkov.

Horehronci poznali veľmi dobre už v minulosti čo je hlad. V snahe predísť mu, vykupovali všetko. Cukor, múka, jedlý olej, masť a konzervy išli na odbyt ako nikdy predtým. Okupantské vojská obsadili aj strategické miesta a objekty (poštu, železničnú stanicu, kasárne) a zotrvali v intraviláne v bojovej pohotovosti. Až 25. augusta uvoľnili poštu a Brezno mohlo opäť nadviazať spojenie s okolitým svetom. Dva dni na to celá republika protestovala proti inváznym vojskám a samozrejme aj obyvatelia celého Horehronia. Na pätnásť minút sa rozozvučali sirény, klaksóny aut , vyzváňali zvony, v oknách zvonili budíky, deti trúbili na hračkách. V tom období vychádzali v meste Brezne, závodoch Mostáreň, Švermové železiarne cyklostylované časopisy a bez toho aby sa ich tvorcovia dohovorili, všetky výtlačky mali názov „Hlas Horehronia“. V závode Mostáreň vydali 7 čísiel tohto časopisu, za ktorý bolo päť zamestnancov neskôr obvinených pre trestné činy hanobenia republiky a jej predstaviteľa a hanobenie štátu svetovej socialistickej sústavy. Prezident ČSSR Ľudvik Svoboda svojím rozhodnutím z roku 1971 žiadostiam obvinených vyhovel a udelil im milosť, čím bolo trestné stíhanie zastavené. Paradoxom je, že v poslednom čísle tohto časopisu vedenie podniku a CZV KSS poďakovali tvorcom za jeho vydávanie.

Bol pondelok 12. marec 1990, keď sme v Brezne videli kolónu sovietskych vojenských vozidiel, ktorá cez naše mesto smerovala k svojim hraniciam a ukončila tak vyše dvadsaťjedenročný „dočasný pobyt“ v našej vlasti. Rýchlo sme siahli po fotoaparáte a tak sa nám aj tieto „vzácne chvíle“ podarilo zachytiť a zverejniť na samostatnej výstave o horúcich augustových dňoch roku 1968 v Horehronskom múzeu (1990) za účasti zástupcov vlády, poslancov Federálneho zhromaždenia a ďalších významných predstaviteľov politického a verejného života. Ďalšia výstava bola v roku 2008 k 40. výročiu vstupu okupačných vojsk. Fotografie, tlačoviny a letáky o Auguste 1968 v Brezne boli v roku 2008 zaslané aj do Národného múzea v Prahe, kde ich inštalovali na výstave „...a přijeli tanky“a sú uložené v depozite tohto múzea pre využitie na ďalších výstavách.

Ľudia v augustových dňoch 1968 skladali ozajstné životné maturity. Nesmierne tvrdé, ťažké a náročné, s vypätím všetkých síl a nervou, ale skladali – a zložili ich. Veľkú augustovú maturitu zložili vtedy oba naše národy na výbornú, obstáli vo veľkej skúške svornosti, múdrosti, prezieravosti a toho neraz tak veľmi ťažkého pokoja. A Horehronie bolo pri tom.

Text a foto: Daniel Rakyta