Teplo, zima, horúce, zima

Tak by sa v stručnosti dali popísať dojmy a pocity breznianskych turistov v sobotu 18. júla. Keďže bolo málo prihlásených na sobotňajšiu túru, vybrali sme sa na osobných autách (za čo patrí vodičom Melanke, Vierke, Elenke a Marekovi veľká vďaka) smerom na Španiu Dolinu. Teplomer už po ceste ukazoval stúpajúcu tendenciu (predpovede ohlasovali tropické teploty) a keď sme vystupovali na námestí v Španej doline, už slniečko poriadne prihrievalo.

Špania Dolina leží severne od B. Bystrice v nadmorskej výške 728m. pre svoje náleziská medenej rudy obsahujúcej aj striebro bola kedysi preslávená po celej Európe. Prvé bane boli otvorené v r. 1006, ale je vraj nepochybné, že ruda sa tu dobývala dávno predtým.

Španiu Dolinu sme si vybrali práve pre jej bohatú históriu i polohu. Po „vylodení“ z našich tátošov sme sa „Barborskou cestou“ pobrali po pamiatkach Španej Doliny. Prvá zastávka patrila kaplnke pri kostole a odtiaľ sme pokračovali na haldu Maximilián, odkiaľ je úžasný výhľad na celú dolinu.

Z haldy sme pokračovali ku šachte Maximilián, chvíľu potom ešte chodníkom smerom na Staré Hory. Potom sme sa vrátili, aby sme si mohli prehliadnuť rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, ktorý bol vysvätený v r. 1254, v neskorších obdobiach prestavovaný a upravovaný. V areáli sa nachádza tiež bašta, na ktorej sú slnečné hodiny. Z kostola schádzame krytým dreveným schodiskom so 162 schodmi. Je však príjemné ukryť sa na chvíľu pred slnkom.

Na námestí práve idú biť celé hodiny a to je znamenie, aby sme sa presunuli pred banícky orloj, ktorý je ukážkou práce baníkov v dávnych časoch. Ešte fotodokumentácia pri Klopačke, z ktorej kedysi zvolávali baníkov do šachty.

Po krátkom občerstvení v baníckej krčme ideme na pozvanie navštíviť miestne múzeum medi, kde nám o histórii nielen baníctva, ale aj Baníckeho bratstva Herrengrund pútavo porozprával p. Fuehrerr, ktorý je zároveň zástupcom majstra Bratstva Herrengrund. A tu sa pre niektorých prekvapivo dozvedáme, že majstrom bratstva je mnohým (najmä dámam) známy lekár MUDr. Sitár. V múzeu je príjemný chládok a nám sa nechce ani odísť.

Čaká na nás ešte Harmanecká jaskyňa, tak sa poďakujeme a odchádzame. Cestou sa zrazu zablyskne a spustí sa lejak. Ako rýchle prišiel, tak aj odišiel a pri príchode do Harmanca už po ňom nie je ani pamiatky. Značeným chodníkom kráčame v horúcom, dusnom počasí 1,5 km (prevýšenie 260 m) a máme pocit, že jaskyňu pred nami ťahajú stále vyššie. Konečne prichádzame k 9. informačnému panelu, ktorý je priamo pri vstupe do jaskyne. Ledva lapáme po dychu, ale práve je ďalší vstup, tak sa len narýchlo oblečieme (v jaskyni je príjemných 5,8-6,4°C) a už kráčame za sprievodkyňou. Napriek úmornému výstupu nikto z nás nebanoval (hádam ani Aďka, ktorá so svojou nie dávno zlomenou labkou absolvovala výstup) – jaskyňa má nádhernú sintrovú výzdobu, obrovské priestory, stojaté či visiace kvaple, ktoré pripomínajú rôzne ľudské či zvieracie podoby. Jednoznačne by k nej pasoval prívlastok „svadobná“ pre jej snehobielu výzdobu, miestami doplnenú „čokoládovou či krémovou zmrzlinou“. Na záver sa dozvedáme, žs sme absolvovali 1040 schodov v jaskyni.

Čakal nás ešte zostup dole, ale všetci sme to zvládli a ďalší krásny deň máme za sebou.

viac fotografií nájdete tu Špania Dolina, Harmanecká jaskyňa
stránka Občianskeho združenia Klub slovenských turistov TOMO Brezno