Asi to tak malo byť...

Na sobotu 25. októbra sme mali v pláne túru do našich veľhôr - Vysokých Tatier. Predpoveď počasia po daždivom období bola na víkend vcelku priaznivá, tak sme sa všetci tešili. Ráno však bolo všetko inak – prišiel náš dopravca a hneď mal pre nás zlú správu – cestou sa mu odtrhla spojka a teda má nepojazdný autobus. Márne sme hľadali náhradnú dopravu – nepodarilo sa. Tak sme sa dohodli, že skúsime s naším ďalším dopravcom Miškom preložiť túru na nedeľu a šli sme sa prejsť na záhradkársku oblasť Čachovo. „ Skontrolovali“ sme chatky a záhradky Elenky (odtrhli si ešte dozrievajúce jahody) a Janky a vrátili sa domov pripraviť sa na ďalší deň.

V nedeľu ráno sme už pred ôsmou hodinou vystupovali na parkovisku na Štrbskom plese. Vzduch bol mrazivý, ale tatranské štíty sa nám ukázali hneď v plnej nádhere. Pôvodne sme mali v pláne dve trasy:
1. Štrbské pleso (1350 m) – vodopád Skok (1785m) a späť – 10,6 km, prevýšenie 435m.
2. Tí zdatnejší mali pokračovať Mlynickou dolinou na Bystrú lávku a Furkotskou dolinou späť ( 15,9 km, prevýšenie 1049m).

Na odporúčanie HZS neabsolvovať dlhšiu trasu (nakoľko je časť trasy pod snehom) sme sa všetci rozhodli zájsť k vodopádu Skok a plesu nad Skokom. Cestou po žltej značke prechádzame neďaleko skokanských mostíkov po kamenistej ceste Mlynickou dolinou. Vchádzame do lesa, neskôr do pásma kosodreviny- otvára sa nám krásny výhľad. Zelená s azúrovomodrou je neuveriteľná kombinácia. Pochvaľujeme si, že tak to asi malo byť, že túra sa koná v nedeľu za krásneho jesenného počasia. Keď sa otočíme, máme ako na dlani hrebeň Nízkych Tatier akoby poprášený práškovým cukrom, z diaľky nás zdraví Kráľova hoľa so svojím vysielačom.

Potom sa už ocitáme pod vodopádom Skok, ktorého vody padajú do hĺbky 25 metrov. Tu sa občerstvíme, nafotíme zo všetkých strán a pokračujeme skalným chodníkom zabezpečeným reťazami na plošinu k plesu nad Skokom. Poniektorí ostávajú užívať si slnečné lúče – vyhriate skalné plošiny sú ideálne na tento účel.

Aj keď nás slnečné počasie láka ostať, vieme, že sa posúval čas a rýchle sa stmieva. Preto sa pomaly vraciame späť- míňame také množstvo ľudí, že poniektorí konšatujú, že je to ako na Václaváku (možno aj preto, že viac počuť češtinu ako slovenčinu). Chceme ešte stihnúť prechádzku okolo Štrbského plesa. A veru to stálo za to – nádherné fotografie z jeho pokojnej hladiny sú toho dôkazom.

Spokojní s krásne strávenou nedeľou sa vraciame späť.

Autor: JUDr. E. Kollárová, predseda OZ KST TOMO Brezno

viac fotografií nájdete tu Vysoké Tatry
stránka Občianskeho združenia Klub slovenských turistov TOMO Brezno