Nielen chlebom je človek živý....

Aj duši treba dať potravu - rozhodli sa breznianski turisti a v sobotu 27. apríla sa vybrali na miesta, ktoré dýchajú históriou.

Naša prvá cesta viedla na hrad Šašov v Šašovskom Podhradí neďaleko Žiaru nad Hronom. Kráľovský hrad sa spomína už v roku 1253 ako majetok bratov de Vancha, z nich Štefan bol ostrihomským arcibiskupom.  Za tököliovského povstania v roku 1677 sa povstalci zmocnili hradu a vyplienili ho. Odvtedy bol v správe eráru a keďže už stratil svoju obrannú funkciu, od 18. storočia pustol.

Kráčame po zelenej značke až k zrúcaninám hradu. Zrúcaniny dávajú tušiť, že hrad bol veľký a členitý. Kocháme sa výhľadom do okolia, fotíme si na pamiatku rôzne zábery, potom sa vraciame späť.

Ďalším cieľom našej cesty je Banská Štiavnica - starobylé banské mesto. Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V decembri roku 1993 sa Banskej Štiavnici dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo mesto spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Naša cesta vedie na Štiavnickú kalváriu – ktorá sa začala stavať na podnet pátra Františka Pergera v r. 1744, po 7 rokoch bol komplex dokončený a vysvätený. Od tých čias slúžila na púte veriacich – dolný kostol, stredný kostol, horný kostol a medzitým kaplnky. Odfotíme si všetky pamiatky a vraciame sa späť, aby sme prešli k banskému múzeu v prírode. Časť z nás sa rozhodne pre zostup do podzemia, ostatní nakupujeme šperky z polodrahokamov a prezeráme si vystavené technické pamiatky.

Potom autobus zaparkuje pod novým zámkom a každý si vyberie, čo si z množstva pamiatok chce v meste prehliadnuť. Jedni si prehliadli Trojičné námestie, ktorého dominantou je morový stĺp so súsoším sv. Trojice, ďalší množstvo kostolov a starobylých budov, starý a nový zámok, či botanickú záhradu.

A aká by to bola návšteva Banskej Štiavnice, keby sme nenavštívili hrob Sládkovičovej Maríny. Čítame jeho verše, ktoré sú vytesané na pamätnej tabuli a lúčime sa s Banskou Štiavnicou slovami básnika:

"Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,...
Možno mi seba samého zahubiť:
- nemožno mi ťa neľúbiť!..."

Autor: JUDr. Elena Kollárová