Zomrel známy básnik a  prozaik náš krajan Igor Gallo

V nedeľu 23. júna sa vo veku 83 rokov navždy zastavil tlkot srdca a zavrela sa po dlhej a ťažkej chorobe životná opona najväčšieho javiska – javiska života za básnikom, prozaikom, kultúrnym publicistom a členom Spolku slovenských spisovateľov Igorom Gallom.

Narodil sa 13. apríla 1936 vo Svätom Ondreji nad Hronom (dnes Brusno), kde krátky čas pracoval jeho otec – živnostník. Po rokoch sa rodina vrátila do Brezna, kde žilo niekoľko jej generácií. V tomto meste vyštudoval základnú školu a v roku 1954 zmaturoval na miestnom gymnáziu. Absolvoval ruštinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas vysokoškolských štúdií sa začal prejavovať ako básnik, jeho verše vyšli vo viacerých periodikách. Ihneď po ukončení školy (roku 1959) nastúpil do Literárnej redakcie Slovenského rozhlasu.

Dôležitým obdobím bola preňho redaktorská práca v týždenníku Kultúrny život, kde pôsobil od roku 1963 až do jeho zániku v roku 1969. Neskôr pracoval ako vedúci kultúrnych rubrík v denníkoch Ľud a Čas (krátko i po jeho premenovaní na Nový čas). V rámci publicistickej činnosti sa venoval predovšetkým literárnej problematike, ale písal aj o udalostiach z oblasti výtvarného umenia, najmä o výstavách členov Skupiny Mikuláša Galandu – napríklad Milana Laluhu a Rudolfa Krivoša, ktorí sú autormi obálok jeho kníh. Okrem toho recenzoval premiéry divadelných predstavení. Ukážky z jeho poézie vyšli v analógiách v ukrajinčine, ruštine, angličtine. Predkladal z ruského, ukrajinského, poľského a nemeckého jazyka.

Debutoval v roku 1963 básnickou zbierkou Tvárou k príchodu. Vydal tiež zbierky Spaľovanie, Prinavrátený čas, Človek medzi ľuďmi, Pastorále, Putovanie v kruhu či Stred zeme. Próze sa venoval najmä v dielach Bosé cesty, Láska padá do Hrona a Holuby nesú smrť. Bol autorom mnohých ďalších diel najmä pre detí a mládež. Získal aj prémiu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu v roku 2008, za dielo Biele noci Atóm klubu. Za knižku Rozprávočky z kolibôčky bol v roku 2006 ocenený výročnou cenou Spolku slovenských spisovateľov. Za rok 2006 mu bola udelená aj Cena primátora mesta Brezna za zásluhy v prospech rozvoja mesta, jeho propagácie, spoločenského a kultúrneho rozvoja mesta Brezna a za rok 2010 sa stal Čestným občanom mesta Brezna, za celoživotnú tvorbu pre deti, mládež i dospelých a za zviditeľňovanie mesta a regiónu Horehronia vo svojej tvorbe.

Aj keď celý dospelý život, vzhľadom na profesionálne uplatnenie prežil v Bratislave, na svoj horehronský kraj a mesto Brezno nedal dopustiť. Tam, kde sa človek narodil, tam vždy zanecháva svoje korene a nesie si svoju rodnú hrudu v srdci. To bezvýhradne platí pre Igora Gallu. Nikdy nezabudol na svoj rodný kraj a rád sa o ňom zmieňoval aj vo svojich prácach. V tomto kraji si rodina kúpila aj rekreačnú chalupu, ktorá stojí v krásnom horskom prostredí v Sihle. Nechodieval tam síce často, lebo je to z Bratislavy dosť ďaleko, ale keď sa už vybral, tak to boli týždne a niekedy i mesiace strávené s manželkou, dcérou a vnučkami. Často sa zúčastňoval pretekov volských záprahov Jarmo v Sihle, pre ktoré viackrát pripravoval básnickú zdravicu na ich slávnostné otvorenie. Za svoju aktivitu v tomto prostredí sa stal aj čestným občanom tejto obce.

Igor Gallo bol činorodým človekom na ktorého sa nezabúda. Človek odišiel. Zostanú však spomienky a jeho dielo trvalej hodnoty. Česť jeho pamiatke!

Daniel Rakyta
Foto: autor a internet