Bez násilia každý deň

„Bez násilia každý deň“ bolo mottom včerajšej preventívnej akcie polície (19.04.2013). Aj v Banskobystrickom kraji 8 policajných preventistov pripravilo preventívne aktivity vo viacerých mestách Banskobystrického kraja. Preventisti sa stretli so seniormi v zariadeniach pre seniorov, v domovoch dôchodcov a v kluboch pre dôchodcov. Stretli sa aj s mládežou v detskom domove ako aj so širokou verejnosťou v priestoroch kultúrnych domov.

Bez násilia by mal byť každý deň v roku. Neustále sa však stretávame s jeho rôznymi podobami. Dochádza k nemu predovšetkým na miestach, kde na to majú páchatelia príležitosť. Útoky mávajú fyzický, psychický, aj sexuálny charakter. Ide o prípady lúpežných prepadnutí, znásilnení a rôznych foriem ublíženia na zdraví. V minulom roku sme v Banskobystrickom kraji zaznamenali 100 lúpeží a 18 znásilnení. S násilím sa stretávame aj za zatvorenými dverami v podobe takzvaného „domáceho násilia“, kedy sú ľudia obeťami neľudského správania, sú zneužívaní alebo týraní. Takéto konanie je porušovaním základných ľudských práv. Za prvé tri mesiace tohto roka polícia v Banskobystrickom kraji už zaevidovala 14 prípadov týrania blízkej a zverenej osoby a 84 prípadov úmyselného ublíženia na zdraví.

Život, zdravie, sloboda, či iné práva sú hodnoty spoločnosti, ktoré chráni Trestný zákon. Ak dochádza k ich ohrozeniu alebo porušeniu je potrebné zasiahnuť. V ideálnych prípadoch preventívne, no niekedy dochádza k násiliu bez varovania. Ak dochádza k domácemu násiliu, je potrebné problém neodkladať a riešiť ho. Pre obete je oznámenie polícii iste ťažké rozhodnutie, zvlášť ak je útočník blízka osoba. No ani príbuzenský vzťah nikoho neoprávňuje páchať trestnú činnosť. Policajný zbor chráni všetkých, preto by poškodení nemali váhať a s dôverou sa môžu kedykoľvek obrátiť na políciu. Násilie nemusí oznámiť len obeť, ale ktokoľvek, komu na iných záleží.

Okrem násilia v súkromí sa môžu jeho formy prejaviť kdekoľvek. V parkoch, na okraji lesa, na odľahlých miestach, aj v zastavanej časti obce, či vo vchode bytového domu. Treba mať neustále na pamäti, že násilník si svoju obeť môže vytipovať alebo môže využiť akúkoľvek vhodnú príležitosť. Napríklad za asistencie alkoholu, či drog na rôznych večierkoch.

Odporúčania a rady polície v súvislosti s násilnou kriminalitou

Násilná kriminalita na mládeži

Ako sa nestať obeťou násilia?

• vyhýbať sa rizikovým miestam, za ktoré možno považovať napríklad neosvetlené ulice, parky a ihriská po zotmení, či rôzne výklenky bytových domov alebo odľahlé a opustené miesta,

• ak sa človek musí pohybovať v rámci rizikových miest, snažiť sa nebyť sám alebo mať na nutnú obranu po ruke aspoň slzný sprej,

• zbytočne neprovokovať a nepútať na seba pozornosť možného útočníka pohľadom, zvýšeným hlasom a podobne,

•  v prípade požívania alkoholu poznať svoju mieru a nedostať sa do stavu, kedy je prípadná obrana stavom opitosti znemožnená,

• nenosiť so sebou cenné veci, ani vysokú hotovosť, ak ich v ten deň nevyhnutne nepotrebujeme,

• cenné veci zbytočne neukazovať a neupozorňovať na ich hodnotu.

Násilná kriminalita na senioroch

Ako predchádzať násiliu?

• nechodiť po uliciach mesta, či obce v neskorých nočných hodinách,

• zamykať dvere a cudzím osobám neotvárať, ani ich nepozývať do obydlia,

• využiť všetky dostupné bezpečnostné prvky, ako napríklad retiazky na dverách, kľúče v zámke, elektronické zabezpečovacie zariadenia, vhodné sú bezpečnostné fólie na sklenenej výplni okna, či dverí alebo kovové mreže na vyvýšených prízemiach, kde je ľahký prístup možného páchateľa z ulice,

• s neznámymi osobami, ktoré zazvonia pri dverách komunikovať len cez pootvorené dvere zabezpečené retiazkou, ak je to možné, pri komunikácii s cudzími ľuďmi nebyť sám.

Čo robiť v prípade priamej hrozby násilia?

• snažiť sa dostať medzi ľudí, podľa možností do blízkosti vozovky, kde je väčší predpoklad, že si nás niekto všimne a pomôže nám,

• volať o pomoc a podľa možností telefonicky privolať políciu a oznámiť udalosť,

• na základe svojej fyzickej kondície ako i nebezpečnosti páchateľa a ďalších okolností v konkrétnej situácii zvážiť možnú obranu, aby nebola zjavne neprimeraná útoku a ten kto sa bráni nečelil obvineniu z trestného činu,

• zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi, čo má oblečené, aký je vysoký, pokúsiť sa odhadnúť jeho vek, všimnúť si farbu očí, črty tváre ako je tvar hlavy, strih vlasov a ich farba, čelo (vysoké), nos (orlí, široký, hrubá nosná prepáška), uši (odstávajúce, veľké), brada (vysunutá, predelená, s jamkou), či bol alebo nebol zarastený, prípadne obočie (husté, zrastené), ako sa vyjadroval, či mal rečovú vadu, nejaký prízvuk, dialekt, možno nejaké poruchy motoriky (potácanie, krívanie), špecifiká chôdze, tetovania, jazvy, ak použil zbraň, možno niečo k jej opisu, samozrejme odkiaľ prišiel, ktorým smerom unikal, proste všetko, čo by mohlo policajtom, kriminalistom pomôcť,

• snažiť sa nepodľahnúť panike (sústredenie sa na „tu a teraz“, pomáha hlboký nádych a výdych),

• páchateľovi sa nevyhrážať udaním na polícii, aby sme ho neprovokovali k závažnejšej forme konania (aby v panike nezvolil formu fyzickej likvidácie, nedošlo k „umlčaniu obete“).

Domáce násilie

Čo robiť v prípade, ak sme obeťou domáceho násilia?

• odporúčame mať po ruke informácie o krízových centrách, telefonických linkách podpory a iné, ktoré je možné získať na internetu, ale aj prostredníctvom polície,

• privolať políciu a neváhať oznámiť udalosť skôr než sa násilie vystupňuje,

• o probléme je potrebné rozprávať s okolím, zdôveriť sa a požiadať o pomoc svojich blízkych (rodinu, priateľov).

Ako môžeme pomôcť, keď sme svedkom násilia?

• svedectvo je dôležité najmä do budúcna, aby mohla polícia takémuto páchateľovi zabrániť v pokračovaní trestnej činnosti,

• poskytnutie svedectva chráni ostatných pred prípadnou recidívou a samozrejme pomáha k zadržaniu alebo vypátraniu páchateľa,

• ochota svedčiť a poskytnúť obraz o násilnom trestnom čine je jedným z predpokladov, aby mohol byť násilník postavený pred súd a za svoje konanie niesol zodpovednosť,

• neváhať ihneď privolať políciu a udalosť oznámiť, pretože ide o bezpečnosť obetí domáceho násilia, ktorými môžu byť aj deti,

• obeti násilia poskytnúť podľa možností prvú pomoc, ak si to situácia vyžaduje a psychicky ju podporiť, netváriť sa, že sa nič nedeje, že o ničom nevieme a dať najavo možnosť podpory poskytnutím svedectva, je vhodné situáciu nezľahčovať jej bagatelizovaním, nepoužívať terminológiu, ktorá vec zjednodušuje nahrádzaním násilia zjemňujúcimi slovami, ako hádka, konflikt a podobne.

Znásilnenie

Ako predchádzať znásilneniu?

• vyhýbať sa opusteným miestam bez pohybu ľudí, tiež odľahlým parkom s neprehľadnými plochami a miestam, kde sa zdržiavajú podozrivé osoby (pod vplyvom drog, alkoholu, a podobne),

• vo večerných hodinách sa vo všeobecnosti vyhýbať „rizikovým“ miestam a je tiež vhodné nemať v slúchadlách nahlas pustenú hudbu, ktorá znižuje našu ostražitosť,

• do bytového domu nevstupovať sama, ale požiadať niekoho o doprovod (aj v dome, kde máme bydlisko sa môže ukrývať násilník a čakať na príležitosť),

• byť opatrný v spoločnosti, kde sa konzumuje alkohol, prípadne sa jej úplne vyhnúť, pretože alkohol môže podporovať násilné správanie útočníka,

• nedávať zmiešané sexuálne signály, teda zbytočne neprovokovať,

• byť pripravená na nutnú obranu, mať poruke v pohotovosti napríklad slzný sprej a podobne,

• nezostávať sama a chodiť vždy v sprievode priateľov alebo známych osôb,

• psychológovia tiež odporúčajú dôverovať svojim inštinktom.

Čo robiť, ak dôjde k znásilneniu?

• je potrebné zabezpečiť miesto činu, nehýbať s vecami a nikoho do príchodu polície na miesto nepustiť,

• veci ako oblečenie, či posteľnú bielizeň neprať, sú potrebné kvôli stopám,

• ihneď znásilnenie oznámiť polícii (v praxi sa totiž stretávame s prípadmi, že obete nahlásia znásilnenie až po niekoľkých dňoch, čo sťažuje dôkaznú situáciu),

• pri znásilnení je potrebné zvážiť svoje možnosti obrany (na základe svojej fyzickej kondície ako i nebezpečnosti páchateľa),

• zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi,

• snažiť sa nepodľahnúť panike,

• nevyhrážať sa páchateľovi, že bude udaný na políciu,

• zdôveriť sa svojim blízkym (rodina, priatelia), prípadne zavolať na telefonickú linku podpory,

• psychológovia odporúčajú „prebrať nad svojim životom opäť kontrolu“, čo znamená robiť svoje vlastné rozhodnutia.

Ako môžeme pomôcť, keď sme svedkom znásilnenia?

• vždy je potrebné zvážiť svoje možnosti brániť obeť znásilnenia, či sa obranou nevystavíme riziku, najmä ak má útočník zbraň,

• je potrebné okamžite volať pomoc a privolať políciu, nespoliehať sa na to, že to urobí niekto iný (takzvaná „rozptýlená zodpovednosť“),

• zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi,

• využiť modernú technológiu na zachytenie páchateľa ako aj samotného incidentu s ohľadom na svoju vlastnú bezpečnosť (fotografovanie, videozáznam mobilným telefónom, prípadne kamerou, či fotoaparátom, ak je k dispozícii).

Čo často obete násilia prežívajú?

Podľa psychológov je normálne, ak osoby, ktorých reakcie boli poznamenané intenzívnym strachom, bezmocnosťou alebo hrôzou, opätovne prežívajú traumatickú udalosť v spomienkach, snoch a vyhýbajú sa podnetom, ktoré traumu pripomínajú. Takýto stav môže trvať aj šesť mesiacov po závažnej traumatizujúcej udalosti. Ide však o normálnu a prirodzenú reakciu na nenormálnu situáciu. Pre zmiernenie následkov traumy je vhodné obrátiť sa na odborníka (psychológ, psychiater). Takúto pomoc by mali vyhľadať osoby, ktoré zažili alebo boli svedkom udalostí, týkajúcich sa zabitia, vyhrážania sa alebo ublíženia na zdraví inej osobe, tiež ak boli vystavené výnimočnému psychickému alebo fyzickému stresu počas kratšieho alebo dlhšieho časového obdobia.

Zdroj: KRPZ BB