Hronec vznikol pri sútoku Čierneho Hrona, Osrblianskeho a Kamenistého potoka ako osada v chránenom kráľovskom území – poľovníckom revíri – Zvolenský les. Založil ho v roku 1357 strážca v revíri Pavel. V roku 1361 mu panovník Ľudovít I. Udelil dedičné richtárstvo. V 15. storočí bolo územie osady začlenené do chotára a pod správu dedičných richtárov susednej pastierskej obce Valaská. Súbežne bolo územie osady Hronec osídľované aj banskou kolonizáciou. Ťažba železnej rudy, výroba a spracovanie železa boli v rukách súkromných ťažiarov. V 16. storočí výroba železa začala podliehať štátnym záujmom. Územie Hronca vyčlenili z feudálneho Ľupčianskeho panstva ako komorské územie. Bane a železohutnícky podnik v Hronci prevzala do svojej správy dolnorakúska cisárska komora. V 16. a 17.storočí železiareň v Hronci ako „pomocný podnik“ zabezpečovala železným náradím a výrobkami erárne bane a huty na prioritnú výrobu vzácnych mincových kovov v Banskej Bystrici, Kremnici, v Banskej Štiavnici.

V obci a jej okolí sa nachádza ojedinelý súbor deviatich kaplniek, postavených v rôznych historických obdobiach. Hospodárska prosperita súvisiaca s rozvinutou priemyselnou výrobou priniesla do Hronca, oproti okolitým obciam v regióne, aj vyššiu úroveň spoločenského a kultúrneho života.

Hronec je atraktívna obce, ktorej potenciálom do budúcnosti je využitie jej prírodných jedinečností, historických a kultúrnych tradícií.